Žaneta bola pojašená od strednej, menila frajerov každý mesiac, nafotila aj nejaké akty, ktoré jej bývalý neskôr ukázal jej mame. Doma bolo potom tornádo, ale na jej vrtochy si neskôr všetci zvykli. Pre Žanetu bolo naše mesto príliš malé a tak si z Rakúska doviezla nááááramne lovatééého chlapíka, ktorý ju vozil na nááááramne drahom aute a ona mi to oznamovala niekde medzi regálmi so sáčkovými polievkami a lacnými cestovinami. Celý náš rozhovor trval 10 minút, informácií o jej živote bolo však náááramne veľa.
- A ty čaja, máš niekoho? - spýtala sa ma.
- Nemám, nemám, - usmiala sa.
- Si rýchlo niekoho nájdi. Nech sa o teba náááramne postará. Do 23 - ky keď nikoho nenájdeš mi volaj. Už minule som kamoške dohodila, tiež taká chudinka nikoho nemala..ta i tebe nájdem, - povedala Žaneta.Tá Žaneta mi prišla veľmi hlúpa, ale pri tom vyrovnaná. Bolo to už dávno, zabudla som na to, i na ňu.
Včera som ju stretla. Utrápenú, smutnú. Namiesto veľkých slov mi povedala nesmelé ahoj a neskôr pár viet o tom, že ten chlapík na náááramne drahom aute už vozí inú čaju.
- Chcela som preskočit éru tlačenia v malej garzónke, vozenia sa v preplnenom autobuse do práce, žiť z výplaty do výplaty a teraz to ľutujem. Chcela som všetko a nemám nič.
Bolo to niekedy na začiatku roka. Stretla som Dana, kamoška zo školy, ktorý kupoval vianočné darčeky po Vianociach a bratislavských prízvukom mi hovoril, že preto ( lebo sú zlavy, néé). Svietila na mňa neónka a on sa mi hneď posťažoval, že baby teraz letia len na prachatých, na mužov, ktorí ich zabezpečia a na obyčajných chalanov už neletí skoro nikto. Bojovne som vyhlasovala, že hovadina, nech netára. Že predsa všetky také nie sú.
- Všetky né. Ale tie, ktoré chcem ja, sú.
- Tak je problém vo výbere Danko.
- Vieš Saši, niekedy chceš kúpiť hladkú múku, ale zrazu máš neuveritešnú chuť na kryštálový cukor.
- Akože metafora?
- Proste sa mi páčia ženy čo sú pekné, milé a inteligentné. Z polovičky sa však vykľujú len rafinované teľatá.
Pred mesiacom som pozerala na jeho fotky na FB. Objímal sa s jednoduchou, ale krásnou speváčkou Klaudiou a vôbec nevyzerala ako rafinované teľa.
Ocitla som sa na jednej párty. A bolo dobre, veľa drinkov, veľa tanca, množstvo ľudí. Na WC sa líčili dve baby, hnedovlasá radila blondíne ako zbaliť chlapa.
- Ten tmavý má firmu, volá sa Paľo. Má frajerku, ale vraj sa s ním dá, - vravela hnedovlasá.
- A ten blonďák?
- No ten nemá nič zlatko, robí nejakého robotníka.
- A ako sa volá?
- Veď Paľo.
- Ale ten blonďák.
- No ten ma nezaujíma predsa, - povedala hnedovlasá. Blondína si všimla, že sa s poloúsmevom na nich pozerám a odcupkali preč. Stála som neskôr pri bare a blondína sa venovala blonďákovi. Páčil sa mi ten obraz, nebol v tom žiadny gýč ( to na margo toho, že všetky ženy idú len po bohatých ).
L. mi povedala, že už neverí na lásku " ani za boha ". Mykla som plecom a vravela, že ja ešte verím i za všetkých svätých.. :)
Proste je asi taká doba. Niektoré ženy vidia jednoduchšiu cestu keď si nabalia bohatého, niektorí muži sa dajú opantať takými rafinovanými ženami a pár ešte nerieši čo má človek na účte, ale čo má človek v sebe... A ja sa náhodou na tú garzónku teším.. ( lebo v nej bude viac tepla ako v luxusnom byte) :)
