Ronald Szapáry
Obchodník s časom
Na západe sa vynoril nový ostrov, „je to snáď stratená Atlantída“ ? Povedal si lodivod vidiac to na vlastné oči.
The tears are welling in my eyes again I need twenty big buckets to catch them in And twenty pretty girls to carry them down And twenty deep holes to bury them in. Zoznam autorových rubrík: Príbehy, Z cestovania, Spoločnosť, myslenie, postoje, Súkromné

Na západe sa vynoril nový ostrov, „je to snáď stratená Atlantída“ ? Povedal si lodivod vidiac to na vlastné oči.

Keď sa mi každý rok skončí škola vždy sa nájdu dni keď nerobím vôbec nič, len vylihujem, spím, oddychujem a premýšľam.

Síce sa mi to nestáva často, ale túto noc neviem zaspať. Ležím v posteli od pol jedenástej a momentálne mi tu ukazuje tri hodiny, tak prečo si nenapísať blog.

Čo dnes znamená mať sa dobre? Byť úspešný? Že vraj to, keď máte dobrú prácu, dobrú ženu, ste obdivovaný a všetci sú na vás pyšní, teda aspoň sa tak tvária.

Dnes už snáď každý tretí, alebo štvrtý mladý človek odchádza z krajiny bez možností preč. Je to náznak odchádzajúcej posádky od potápajúcej sa lode ?

Vitajte, toto je blázinec, máme tu všetky možné diagnózy, na aké si len dokážete spomenúť, oddelenia pre každú jednu diagnózu zvlášť, poďte, ukážem vám každé jedno osobitne.

Nevedieť, čo v živote chcieť, ten pocit nemám rád, pretože mi príde, že žijem len tak, bez nejakého vyššieho dôvodu.

V živote neraz stojím pred rozhodnutím, ktoré mi otvára niekoľko možných ciest, ponúk, alebo možností voľby.

Kedy som skutočne sám sebou ? Kedy sa na nič nehrám ? Kedy som skutočne úprimný ? Kedy sa nenechám ovplyvniť ?

Všetko je len maličkosť. Nič nestojí za to, aby myseľ bola zaplavená trápením. Nič pre čo sa trápite nestojí za myšlienku.

Ležím si tak večer v posteli, neviem zaspať a premýšľam o ľuďoch a o svete. Premýšľam, ako ľudia hovoria, že chcú byť slobodný. Že sú skutočne slobodný. Že robia to čo ich baví.....

Videli ste DiCapriov film o globálnom otepľovaní ? Ak nie určite si ho pozrite. Ako laik do témy globálneho otepľovania to ale odprezentoval skvele.

Aj vás strašia duchovia minulosti ? Spomienky na ktoré by ste radi zabudli, ale nedokážete to ? Činy alebo obdobia, ktoré sa vám vryli do pamäti a urobili vám jazvu na duši?

Čo asi môže robiť dvadsaťročný človek cez leto ? Niekto brigáduje, niekto oddychuje a niekto možno oboje.

Realitou sa stáva skutočnosťou, keď myseľ prestane snívať a začne vnímať. Realita netvorí myseľ, myseľ si sama tvorí svoju realitu, ktorá býva fikciou.

Dôvera, spolupráca, komunikácia a obeta spájajúca rodiny, priateľstvá, ale aj to, čo je dnes zanedbávané.

Ako sa chlapec z cudzej krajiny sám vypracoval od nuly až k úspešnému absolvovaniu lekárskej fakulty.

Ďalší z milióna pohľadov, ako sa dá dívať na život. Aj prostredníctvom hry, čo život dosť zjednodušuje.

Až sa budeme pozerať vo svojich seniorských rokoch späť, bude nám to pripadať, že to prešlo neskutočne rýchlo. A možno si povieme „dočerta, prečo som si ten život viac neužíval, ale lámal som si hlavu nad nezmyslami.“