Človek s niekedy iným pohľadom na tradičné hodnoty. Spoznáte ma aj pod nickom "commandcom". Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Fotografie, Všeličo, Zamyslenia, Potulky
Výpredaj... Výpredaj hodnôt.... Tretia pôstna nedela. Začali sa prázdniny a kúty kde zvyknú sedávať, či stáť mladí a mladé rodiny sú prázdne. Reproduktory z plechových skriniek znejú akosi silnejšie...
Všetky cesty vedú do Ríma. Aspoň tak sa vraví. Keď tam prídete s cennejšim foťákom na krku tak máte problém. Nie preto, že by tam nebolo čo fotiť, ale preto, že tú kameru si musíte pri potulkách dobre strážiť. Ďaľším problémom je, že všetci už všetko nafotili. Niektorí to dokázali vo veľmi krátkom čase (tá Kállayova kniha je geniálna), iní sa do tohoto mesta často vracajú a objavujú stále nové a nové pohľady. Nuž pozrime sa teda na Rím pohľadom tridsaťročnej zrkadlovky a na čiernobielo.
Keď som pred viacerými rokmi pracoval vo firme Kodak, mal som príležitosť zúčastniť sa jednoho seminára na tému marketing. Okrem iných tam prednášali aj dvaja mladí lektori o voľnej kúpnej sile, erózii trhu, vlastnej kanibalizácii a podobne. Sú to obvyklé témy podobných školení. Zaujala ma však jedna vec: Už vtedy tvrdili, že ak sa nič nestane, tak Kodak čoskoro nebude tým, čim býval. Dnes akcie Eastman Kodak, ktoré stáli v deväťdesiatom prvom 105 $, padli postupne na nejaké dva a pol dolára.
Otázka čašníčky v pevne uviazanej bielej zásterke znela: „Alko či nealko?“ Zvolil som nealko a spýtal sa čo majú. „Fanta, cola, džús..“, odpovedala. Vlastne som sa ani nemusel pýtať. Vtedy, v podnikoch spravovaných známou firmou RaJ inej voľby nebolo. Mnohí na tie časy spomínajú s nostalgickým povzdychom. Život bol akosi jednoduchší...
Voda je veľmi vďačný objekt na fotografovanie. Počínajúc dovolenkovými zábermi s hrajúcimi sa deťmi, cez gýčové západy slnka nad morom či ničnehovoriace makrozábery padajúcich kvapiek, až po úchvatné scenérie a detaily horských bystrín nasnímané s profesionálnym citom a technikou. Na tému voda sa vypisujú megasúťaže v odborných časopisoch. Fotografovať vodu v prírode, aby snímka nebola banálna a motív tisíc krát okukaný je ťažké. Vybral som sa raz zjari pod hrad Devín. Neďaleko bufetov stálo vo vode pár vŕbičiek. Ponúkam vám môj fotografický pohľad na ne.
Hór, Krišna, Ježiš... Len zlomok z tuctov „Synov Božích“, ktorých horliví hľadači nájdu v hlbinách histórie. Niektorí z nich naozaj zmenili svet a uctievajú ich dodnes milióny. Hlásali podobné učenie, dokázali liečiť aj predpovedať budúcnosť. Boli zabití a vstali z mŕtvych...
Raz, keď som bol ešte malý chlapec, poodtŕhal som muche krídielká. Veľkej mäsiarke, akých pobzukovalo uväznených za sklom viacero. Nebola to nejaká sadistická chúťka, iba som pozoroval, ako vysoko vyskakuje snažiac sa vzlietnuť. Vôbec ma nenapadlo, že by mohla pociťovať bolesť...
Každodenný pokrm bezdomovca. A možnože ešte cigareta za vyžobrané peniaze. Vídať ich, ako sediac stranou uličného ruchu lámu si ten svoj bochník a strážia nedopitú fľašu jabčáku. Chlieb a víno. Stačí im to. Ktovie ako dlho. Sami nevedia.
Je plíživé a často nerozpoznateľné. Rozožiera ako rakovina a šíri sa ako počítačový vírus. Dvíha adrenalín lacnou krvou počítačových hier a je chválené recenzentmi najnovších filmov, pri ktorých jeme pukance a pijeme kolu. Inokedy udrie neočakávane a jeho prívalová vlna zmetie celé mestá či civilizácie. A nad všetkým tým tróni Boh...
Sedíme prilepení na dlažbe, čo sa svojím chladom čoraz viac zažiera do tela. Učupení trepoceme krídielkami ako mucha pribitá špendlíkom o stôl. V snahe vzlietnuť napíname svalové vlákna až do vyčerpania. A keď vo zvírenom prachu zbadáme, že komusi sa čo i len máličko podarilo vzniesť sa, radšej sa tým smerom už viacej nepozrieme. V strachu aby tieň herézy nepadol aj na nás. My vlastne ani nechceme pozrieť sa na svet z nadhľadu.
Kedysi boli témy iné. Či možno v sobotu vymrviť z klasu zrno, alebo či je dovolené v tento deň uzdraviť chorého. Tieto témy rozdeľovali biblický národ. Nerozumeli a protagonistu, nie nového chápania starých textov, lež návratu k ich pôvodnému mystickému obsahu, poslali na kríž. Dnes je témou sex. Je to žiadaná agenda.
Snímanie z kríža už nebolí. Už si pochopil, že bolestivá je cesta nahor. Cesta, pri ktorej si sa predieral neprajnosťou a závisťou. Už si pochopil, že to, čo ťa hnalo vpred, to nutkanie vo tvojom vnútri, ktoré ťa dostalo do bodu, z ktorého sa už nedá napredovať, bola chiméra. Je úplne jedno, či motiváciou niečo dosiahnuť bola túžba po osobnom prospechu, alebo vôľa pomôcť druhým. Je to jedno, lebo za všetkým, úplne na dne tvojho ja, bolo tvoje ego.
