Michaela Tischlerová - Bednárová
Objatia len tak
A nech mi nikto nehovorí, že svet nepotrebuje lásku a jej prejavy. Ja si myslím, že áno . Aj objatia len tak si nájdu vďačného adresáta.
Priatelia sú ľudia, ktorí veria v moju budúcnosť, aj keď poznajú moju minulosť.BugsPhoto Zoznam autorových rubrík: Je krátky jak rebrík do kurína, Som sa na-srdila, Taká "normálna" rodina, Deti vidia inak, A neumrieme hladom!, Hugo, Mini a maxistretká a iné rozko, Prírodné etudy, Ctime tradície, Driving, Feminizmus, Súkromné, od šialenej manželky, Nezaradené
A nech mi nikto nehovorí, že svet nepotrebuje lásku a jej prejavy. Ja si myslím, že áno . Aj objatia len tak si nájdu vďačného adresáta.
Všelijako. V kine, na romantickej večeri pri sviečkach alebo aj bez nich. Alebo doma s knihou v ruke a vyloženými nohami.
Dubo má zákaz pozerať reklamy. Kibicuje potom do všetkého. Prečo umývam riad týmto a nie tamtým. Prečo máme tri čistiace prostriedky, keby nám stačil jeden (šak to povedali v reklame). A vôbec, prečo sa vlastne rozčuľujem nad najnovšou škvrnou, lebo keby som kúpila tamten prací prášok, určite by som všetko vyprala a ešte mala aj viac času. No ty môj kvet.
L: Ja by som chcela havkaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa D: Aj ja by som chcel havka. Ale vieš! Niektoré veci sa nedajú naraz. Asi budeme musieť počkať - napríklad, kým si Bernie zvykne alebo umrie. (ťažký vzdych) D: Budeš to musieť pochopiť, mamka! Asi má viac rozumu ... alebo že by bol menej tvrdohlavý?
Ja viem, do cudzej korešpondencie sa šmírovať nemá, ale toto mi už prišlo ako vec verejná. Každopádne niečo medzi nápaditým a zúfalým.
Taaaaaak, Praha prežila Lienkovský nálet a teraz sa s dojmami delíme s trpiacou rodinou. Naposledy s Alenkou... ;)
Naozaj som si myslela, že si ma opustil. Ako keby som nevedela, že anjeli neodchádzajú, ani keď ich sami neposielame preč. Prepáč mi to!
Čo by človek neurobil v záchvate udržovania rodinnej pohody a zvyšovania karmy, však?! ;)
Doslúžila nám práčka. Kupovali sme ju začiatkom novembra, keď sme sa sťahovali do Devínskej. Byt, do ktorého sme prenášali našich päť a pol sliviek, nemal okrem pokazenej chladničky nič. Aha, ešte plastové okná ... ale prievan máme aj tak.
Sápe sa milý Dubko po mojom Batmanovi (RAZR) ako chobotnica.
Zaujímavé ... ako sú ľudia presvedčení, že lepšie vedia, odkiaľ ste prišli a kam smerujete ...
... aj s dôkazovým materiálom (fotodokumentáciou)...
... a pritom ľudia kričia nahlas. Klopú, ba priam búchajú. Kričia, kvília. Asi som tiež hluchá na takéto volania. Je mi to ľúto. Teraz ležíš v kóme a všetci dúfajú, že Ti bude lepšie. Ja tiež. Nepoznám Ťa. Nikto si však nezaslúži takýto koniec. Lucka Bačíková ... ako preveľmi ju to muselo bolieť?
Prekrikovanie cez celý byt. Aďko v spálni a Lienka s Beďom v obývačke...
O jedného maličkého, najmenšieho, ale na druhej strane na dlho najdôležitejšieho človiečika na svete.
Keď už ohováram ostatných členov smečky, tak doprajem aj na seba ...
Štedrý večer a ja omámená výparmi z jedál som sa rozhodla napiecť dávku medovníkov. Akoby som tej roboty nemala dosť.
Je takmer polnoc. Celý rok sme sa tešili na Vianočné sviatky. Niektorí viac, niektorí menej. Menší už od septembra videli svietiaci stromček a pod ním hromada darčekov. Starší nekončiace fronty v obchodoch, večerné počúvanie pri posteli (či sa niekto zo sna nepreriekne), pečenie s trojtýždňovým predstihom a veľké upratovanie.
Všetci niečo potrebujú. Všetci potrebujú niečo, čo im môže dať len niekto iný. Niečo, čo ich urobí vyrovnanými, spokojnými, priam šťastnými. Aj ja niečo potrebujem.