Tomáš Mikletič
Načo sa sťažovať?
Som toho názoru, že väčšina ľudí sa už dnes ani nesťažuje.
Autor pracuje v agentúrach RobertNemec.com a Elemental media. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Marketing

Máte chuť s tým praštiť? Či je to škola, job, alebo vzťah, pri ktorom každý začatý deň zosilňuje túto otázku, alebo nový produkt, či služba, ktorej sa na trhu nedarí tak, ako sa očakávalo? Možno máte okolo seba ľudí, ktorí jednoznačne hovoria, že nikdy to nesmiete nechať, treba ešte vydržať a dotiahnuť to do konca. To znie ako super povzbudenie, nie vždy to musí zároveň tá najlepšia rada.

Inšpirovaný textom Apple reklamy z roku 1983 musím povedať (osobný dojem), že väčšine malých firiem, s ktorými som sa za posledných 18 mesiacov stretol pri svojej práci by možno pomohlo otázku zopakovať.

Začiatkom roka som išiel dve z mojich detí zaviezť do školy a dosť ma zarazilo, že väčšina školákov sa pred vchodom do školy veľmi kĺzala, niektorí dokonca spadli. Po tom, ako som tých svojich opatrne previedol až dnu a pomohol im prezuť sa, som si všimol, že dve učiteľky, ktoré majú dozor práve iritovane upozorňujú pár žiakov, že vrecúška na prezuvky si nemajú pokladať tam kam si ich položili. Priznám sa, že som to nevydržal a spýtal som sa ich či vedia, čo sa deje pred budovou.

Každá nehnuteľnosť si svojho kupcu nájde, povedal chlapík z realitky a to mi stačilo na to, aby som sa rozhodol, že si svoj byt predám sám. Veď si chcú zobrať 100 tisíc. A napriek tomu, že realitka tvrdila, že teraz je trh preplnený ponukami, byt bol do 2 týždňov rezervovaný na základe dvoch bezplatných inzerátov.

Je jednoznačne pravda, že klienti a zákazníci niekedy nie sú úplne informovaní a majú sa o našej oblasti veľa čo učiť. Niekedy sa nám zdá, že sú úplne mimo. To vzbudzuje pokušenie chcieť im dať lekciu, aby nabudúce vedeli a zbytočne neplytvali naším drahocenným časom. Ak podľahneme tomuto pokušeniu, možno sa nám to prepečie, ak podľahneme viac krát, pravdepodobne stratíme zákazníka.

Dnes ráno som otvoril oči o 7:15 a uvedomil som si, že dnes nesiem deti do školy a škôlky a v tejto chvíli som už mal stáť so všetkým tromi oblečenými a obutými pred dverami a odchádzať z domu. Najskôr panika a hneď na to nádej. Nejak to obugáme. Zobudil som decká, preskočili sme zbytočnosti ako kúpelňa, upratovanie postelí a podobne, najmladšiemu som dal dokonca rovno tepláky (vonku mrzlo), aby som ho nemusel v škôlke prezliekať.