elen matúš-trnavská
Príďte ešte raz, pán prezident
O výrokoch, prejavoch, reakciách a skutkoch súčasného amerického prezidenta sa popísalo už kadečo. Ja chcem zareagovať na jeden, ktorý sa ma tak trochu osobne dotkol.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Trnavská z Trenčína alebo Trenčianska z Trnavy?...ak sa ma na to opýtate na budúcom blogstretku, budete zrejme miliónty v poradí...ale to je už úplne jedno...pretože to priezvisko budem používať už len tu Zoznam autorových rubrík: Tri písmenká môjho života, Túlavé topánky, Súkromnejšie ako súkromné, Zápisky z Prahy, O niečom, Nezaradené
O niečom
elen matúš-trnavská
Nechápem ženy
Je to asi divné, že to píšem ja a asi niektorí z vás nepochopíte pre zmenu zase mňa. Ale je to tak. Ja naozaj niektoré ženy nechápem.
elen matúš-trnavská
Nevzdelaní novinári resp. RE: Slovensko a Slovinsko
Pôvodne som sa téme Summit chcela vyhnúť, tak ako sa snažím vyhýbať obľúbenej téme SHS (btw. v utorok v Slovak Pube sedela pri vedľajšom stole Petra Humeňanská...a čo? a nič ! ). Ale včera som pozerala správy a zaujala ma jedna vec.
elen matúš-trnavská
Ako si sprotiviť bežkovanie
Krátky návod pre tých, ktorí chcú začať s týmto športom a nevedia ako, prípadne pre tých, ktorí chcú skončiť a nevedia prečo.
elen matúš-trnavská
Pomôcť alebo nechať tak?
Keď som sa raz v decembri vracala ráno z vítania kamaráta, ktorý prišiel z N.Y., na zastávke som našla ležať ženu. Telo ležalo na chodníku, nohy mala na vozovke. Pri nej kaluž niečoho, čo som sama a v tme radšej nešla identifikovať. Pravdupovediac, trvalo dlho, čo som tam len tak stála v patričnej vzdialenosti a nevedela, čo robiť. Stále som dúfala, že niekto príde. Alebo, že keď sa tam znova pozriem, žena tam nebude. Päť hodín ráno, široko - ďaleko ani nohy a ja na zastávke sama s mŕtvolou.Scéna ako z hororového filmu.
elen matúš-trnavská
Naozaj už nemusíme zostať nikomu na krku?
Keď sa ma kamarát spýtal, čo si myslím o tej reklame a či nechcem o tom napísať blog, nerozumela som prečo. Reklama ako každá iná. Normálna. Celkom dobrý nápad. Neskôr večer som však v jednom obchodnom dome zbadala starčeka. Staručkého, bezradného s vyplašeným pohľadom. Mala som chuť ho objať a povedať mu, že všetko bude v poriadku. A potom som prišla domov, spravila si večeru a pustila telku. A uvidela tú reklamu. Ibaže teraz úplne inými očami.
elen matúš-trnavská
Služby za 30 tisíc - časť druhá
Večer pred plánovaným odletom sme víza predsa len dostali. A k tomu letenku (ktorú sme, mimochodom, museli zaplatiť dávno predtým, ako sme vedeli, čo je s vízami). Zábavná bola tiež situácia, keď v agentúre zistili, že neletíme cez N.Y. (na Full Service povinný meeting - ako nám odporučil ich americký kolega), pričom oficiálnu žiadosť sme podali pred niekoľkými týždňami. Vyriešil to telefonát do N.Y., kde našťastie majú vo veciach viac poriadku a o všetkom vedeli. Keď sme si ešte chceli skontrolovať všetky papiere, boli sme ubezpečení, že je všetko ok a že nám želajú šťastnú cestu (veď je tu ešte toľko ľudí a už je jedenásť hodín večer). Kto dostal víza vtedy 16.6.2003, iste si pamätá na ten večer v CKM-ke.
elen matúš-trnavská
Služby za 30 tisíc - časť prvá
Keď sme pred dvoma rokmi riešili, že čo s letom, padol aj návrh na Work and Travel. Nebola som tým trikrát nadšená, lebo do Štátov už dnes chodí každý druhý. Vzhľadom na to,že nemám moc rada pocit byť ako každý druhý, ukecala som chalanov na Aljašku. Predsa len - je to niečo iné. Je to síce jeden zo štátov USA, ale nie je to také tuctové ako trebárs New York. Teda aspoň pre mňa, trochudobrodruha, ktorý sa cíti dobre s batohom na chrbte a veľké mestá zrovna nemusí. A zvlášť tie americké.
