Od brehov Lac Leman (Ženevské jazero) Jura pripomína Nízke Tatry. Zalesnené svahy prechádzajú do holí a skál. Zdanie však klame, mladučká Jura je na rozdiel od Nízkych Tatier budovaná prakticky výlučne z vápencov. Vďaka tomu v nej rieky vyhĺbili viacero spektakulárnych kaňonov a početné krasové útvary. Všetka dažďová voda sa však stráca v podzemí, takže pramene by ste hľadali zbytočne. Vodu si treba na túru zobrať vždy do zásoby.
Celé pohorie je dlhé okolo 250 km, s najvyšším vrcholom Cret de la Neige (1720 m). No veľká časť pohoria pripomína skôr zvlnenú krajinu, vhodnú pre nenáročnú turistiku. V zime môžete stretnúť dychtivých miestnych obyvateľov na snežniciach, ktoré sú teraz medzi Švajčiarmi v móde. Na jar zas rozkvitnuté svahy naplnia priaznivci botaniky. Mnoho skalných stien sa stalo obľúbenými lezeckými terénmi. Keďže sa o Juru sa bratsky delia dva štáty (Švajčiarsko a Francúzsko), je po nej pomenovaný jeden švajčiarsky kantón, aj jeden francúzsky departement. Meno tiež prepožičala geologickému obdobiu, počas ktorého svetu vládli dinosaury, pretože bolo datované na základe sedimentov nájdených práve v Jure.
Švajčiari, podobne ako Slováci, používajú rôznofarebné značenie turistických chodníkov. Teoreticky by sa teda nemalo stať, že z jednej križovatky vedie šesť rozličných modrých značiek (ako možno vidieť napr. v Nórsku). Prakticky je však orientácia predsa len čosi zložitejšia než na Slovensku, lebo značky často začínajú až kdesi uprostred svahu a z najbližšej dediny kráča mnohokrát každý na vlastnú päsť. Ale Jura nie je ani zďaleka len švajčiarskym pohorím. Ona je vlastne skôr francúzskym pohorím. Nie vždy je štátna hranica označená tak veľavravnou železnou oponou ako na fotke, preto sa ľahko môže stať, že sa nechtiac vrátite do Európskej únie.
No a vo francúzskej časti Jury (platí najmä pre menej navštevované trasy) musel turistické chodníky značiť niekto so... zvláštnym zmyslom pre humor. Niekedy tá istá červená značka vedie štyrmi rôznymi smermi, alebo pre istotu úplne chýba. Občas odkazuje na podivuhodné trasy, ktoré nielenže smerujú niekam mimo mapu, ale sú aj tak zarastané, akoby tadiaľ neprešiel nikto od dôb dinosaurov. Počas jednej lesnej etapy mojej jurskej hrebeňovky som si nevdojak spomenul na film Blair Witch Project (už sa bezmocnosti tých filmových hrdinov nikdy nebudem smiať s takým pohŕdaním ako doteraz), keď som sledujúc červenú značku prešiel pekný polhodinový okruh a vrátil sa ním na to isté miesto, kde som začal.
Párkrát som tiež natrafil na stromy označené červeným krížom. Priznám sa, vôbec by ma neprekvapilo, keby išlo o „pohotovostné“ stromy so zakopaným funkčným telefónom. Niežeby ich niekto potreboval – v celej Jure je veľmi málo miest bez mobilného signálu. Mimochodom, švajčiarske siete zasahujú hlboko do francúzskeho územia a vice versa. Ale vráťme sa k blúdeniu jurskými lesmi. Napokon som sledovanie francúzskych žartovných značiek vzdal úplne a spoľahol som sa na vlastné počítanie azimutov. Čo sa človek naučí na brannom cvičení, v Jure akoby našiel...
Ak si chcete počítanie azimutov zopakovať aj vy, odporúčam vám predzásobiť sa turistickými a topografickými mapami, ktoré sa dajú kúpiť rovnako na francúzskej aj švajčiarskej strane. V porovnaní s mapami slovenského VKÚ sú však niekoľkonásobne drahšie a menej kvalitné. Napriek štandardnej mierke (1:25000) neobsahujú také podrobnosti, na aké sme zvyknutí na Slovensku i pri mierkach horších (1:50000). Celkovo vyzerajú ako keby ich od prvého vydania v 19. stor. už nikto neaktualizoval. Na menej náročných túrach vám preto pomôžu asi rovnako (t.j. neveľmi) ako lacné mapy vydávané a predávané miestnymi turistickými informačnými kanceláriami.
Hoci orientácia býva niekedy skutočnou výzvou, dopravná dostupnosť je naopak úplne ideálna. A to dokonca aj bez auta. Kvalitná sieť švajčiarskych železníc (cestovný poriadok nájdete na www.sbb.ch – okrem vlakových spojení sú v ňom zaradené aj autobusy a lode) totiž umožňuje naplánovať si prakticky ľubovoľný výlet. Mojou srdcovou záležitosťou je hrebeň s najvyšším vrchom Cret de la Neige (1720m), ktorý sa dá celý prejsť za tri dni. Výhľad na Ženevské jazero a Mont Blanc je jednoducho nezabudnuteľný. Zo Ženevy sa môžete priamo k úpätiu dostať mestskou hromadnou dopravou (a to napriek faktu, že dediny na úpätí sú fyzicky už vo Francúzsku).
Každý cudzinec, ktorý sa dostane do Švajčiarska len na pár dní, či týždňov, smeruje automaticky do Álp. No ak máte dosť času, zabudnutá krása Jury si určite zaslúži vašu pozornosť.
