Ján Urda
Rožky
Obchodné reťazce TESCO a LIDL (a možno aj ďalšie, tie som nenavštívil) sa predbiehajú.
jednoducho dôchodca, jednou rukou na blogu, druhou nohou v hrobe so životnou zásadou podľa Diderota: "Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť" Zoznam autorových rubrík: Detstvo - spomienky, Škola - spomienky, Práca - spomienky, Cestovanie, Z Turca, Staroba - spomienky, Filatelia - svet poznania, Súkromné, Nezaradené
Za pobytu pod Tatrami sme sa vybrali pozrieť si vodopády Stedeného potoka, Studenovodské vodopády. Na Hrebienok lanovkou, ktorá je teraz odstavená, lebo staré vozne sú nahradzované novými. Z Hrebienka k vodopádom vedú síce dve trasy, o tom sme však nevedeli, tak sme sa vybrali podľa turistickej smerovky. A to sa nám teda nevydarilo. Mladšia vnučka má problémy s nožičkou, dvakrát ju už mala operovanú, a táto trasa bola pre ňu viac ako namáhavá. Nedávno predtým bola peši na Martinských holiach a hovorila, že na Hole to bola len prechádzka v porovnaní s tým chodníkom z Hrebienka k vodopádom. Na dôvažok na tomto chodníku manželka spadla, udrela si ruku, veľmi ju bolela, ale až po dvoch týždňoch, už doma, keď bolesť neprestávala napriek rôznym mastičkám, išla k doktorovi. Diagnóza: zlomená ruka v zápästí. A v podvečer som zistil, že z Hrebienka sa dá ísť aj iným chodníkom, takým fajn, ako na prechádzke v parku. Hoci sme mali na lanovku spiatočné lístky, späť sme išli peši popri Studenom potoku k vlaku do Tatranskej Lesnej. Vlakom však odišli len manželka s vnučkami, ja som sa vrátil späť hore popri potoku a potom ešte ďalej až na Skalnaté pleso a naspäť cez Hrebienok do Smokovca. Celkom
V lete si často vyjdem do prírody, vezmem bicykel a idem do niektorej doliny a z doliny peši na niektorý kopec. Niekedy som ráno celý unavený a dolámaný z predchádzajúceho dňa, ale len čo sadnem na bicykel, necítim žiadnu únavu, len chuť zdolať ďalší kopec. Také výlety majú dve výhody: spomaľujú starnutie telesné i duševné. Človek sa cíti tak uvoľnene, ľahučko, pookreje.
Výsledky súťaže METRO - Víno roku 2007 spomedzi 72 slovenských vín: Miesto Producent - Značka a ročník - Cena ...1......Víno Matyšák - Veltínske zelené 2006 - 630,58 ...2......Víno Bočko - Veltínske zelené 2006 - 168,86 ...3......Fundus Regius - Frankovka modrá 2005 - 221,22 ...4......Vitis Pezinok - Frankovka modrá 2005 - 618,68 ...5......Villa Vino Rača - Rizling rýnsky-slamové 2006 - 452,08 ...6......VZ Topoľčianky - Cabernet Sauvignon 2006 - 273,58 ...7......Víno Nitra - Cabernet Sauvignon 2003 - 142,68 ...8......Víno Bočko - Rulandské modré 2005 - 128,40 ...9......Villa Vino Rača - Chardonay 2006 - 209,32 ..10.....Villa Vino Rača - Rizling rýnsky-neskorý zber 2006 - 108,17 Zaujímavé je porovnanie umiestenia vína a jeho ceny. No a ja len s uľahčením: Ešte dobre, že neholdujem vínu!
Nedávno bloger Jozef Drahovský vysvetľoval návrhy zmien o parkovaní na chodníkoch. V Martine mnohé chodníky podelili na časti pre chodcov a pre cyklistov. Kvôli bezpečnosti cyklistov. Vo všeobecnosti sa to rešpektuje. Ale čo takíto vodiči, ktorí parkujú pred luxusnou krčmou na chodníku pre cyklistov? Pritom parkovisko majú vzdialené len takých 25 m, ale aj to sa im lení prejsť peši. A cyklisti potom chtiac-nechtiac musia jazdiť po chodníkoch pre chodcov.
V lete som sa prešiel aj na zrúcaniny hradu Zniev. Cestou z kláštorskej kalvárie na vrchol som natrafil na takúto ceduľu, zavesenú na kríkoch: Pozor, strieľa sa!. Nič viac, žiadne vysvetlenie, čo za streľba: kameňolom, vojaci, poľovníci...? A už vôbec nie, čo to znamená pre turistu, aké nebezpečenstvo a ako sa mu vyhnúť, či tam vôbec nejsť...
Zateplujeme panelák. Zvonku je už takmer hotový, len malé dokončovacie úpravy ešte čakajú, ale tie budú až po skončení dažďov. Zmenený na nepoznanie, esteticky sa to nedá ani porovnať, jeho význam však ošacujeme až v zime. A teraz remeselníci začínajú obkladať vnútorné schodište a strop pivnice. Prvé, čo urobili na schodišti, bolo odmontovanie poštových schránok. A za poštovými schránkami bolo prekvapenie. Našiel sa tam list spred 30 rokov, ktorý nám vtedy pošta nedoručila. Miesto do schránky sa dostal za schránku. Odvtedy sa síce schránky aj natierali, ale vždy to bolo bez ich odmontovania. A čo to bol za list, čo v ňom bolo?
Ako je nealkoholické pivo, tak je aj nealkoholický nápoj Ballantines, ktorý má reklamnú tabuľu na najvhodnejšom mieste: na čerpacej stanici na hlavnom ťahu Žilina-Košice.
Nazdával som sa, že parkovanie na chodníkoch je výsadou len bratislavských a martinských vodičov. Ale ako vidno, až s takouto bezohľadnosťou voči chodcom, ako vo Veľkom Slavkove, sa však človek nestretne ani v Bratislave ani v Martine. Slavkovčania si vybudovali jednoduché chodníky pre chodcov, ale pri takomto parkovaní chodec musí pri obchádzaní áut zísť z chodníka a ísť po hraskej (jeden domáci z PP, druhý zďaleka - až zo ZM). V Bratislave alebo Martine len obmedzujú chodcov na chodníku, tu im však úplne znemožňujú používať chodník.
Popradský rínok. Jeden trhovník mal na každom druhu zeleniny alebo ovocia krátku básničku. Toto som z toho zvečnil. Tu sú teda texty: PARADAJKA PINDA-RINDA, POCHUTNÁ SI AJ DZURINDA a PAPRIČKY POD ŽEHLIČKY?? NESRANDUJTE? ŽENIČKY!!
Tu je záber z Veľkého Slavkova - bocianie hniezdo na túrni evanjelického kostola. Vyvolalo to vo mne spomienky na detstvo, keď aj na Málinci mali bociany hniezdo na túrni evanjelického kostola ako na najvyššom mieste v dedine. Ale na Málinci sa bocianom hovorilo góľa, góľe ako asi všade v Novohrade:-)
Prežili sme s manželkou a vnučkami týždeň pod Tatrami. V jeden deň som na železničnej stanici Nová Lesná urobil tento záber. Na druhý deň som ho chcel zopakovať, ale už som nemohol, lebo na tabuli chýbalo D a nad nad písmenom e chýbal ˇ.
Zaujímavé veci možno nájsť na dne vypusteného môťovského malého mora, ako. napr. tieto dve tabuľky, ktoré sa ta zatúlali z takej veľkej vzdialenosti aj cez hranice.
. Teraz ma súdia nepriatelia, . ale budú ma niekedy súdiť i Slováci . a u tých by som nechcel prepadnúť. To sú posledné slová Ďurka Langsfelda, hrdinu pohnutých udalostí z rokov meruôsmych. Slovenský dobrovoľník, ktorý obetoval svoj život. Hrdina divadelnej hry J. G. Tajovského. Kto to vlastne bol? Prečo si zaslúži toľko pozornosti a úcty? Dnes je práve výročie jeho popravy.
V čakárňch lekárov sú porozmiesťované zaujímavé pútače, ktorými lekárne lákajú pacientov. Objavil som to, keď som si bol včera dať predpísať svoju mesačnú dávku liekov. A keď som si ich v lekárni vyzdvihoval, naozaj mi vrátili 5,- Sk, ktoré podľa účtu odo mňa dostali. A pritom len tak, bez potvrdenia, že mi ich vrátili, teda bez nejakého dokladu pre daňový úrad, rovno zo svojho vačku. Dokonca pacient predo mnou mal všetky lieky bez toho známeho Hradíte a celá cena lieku bola v rubrike Uhr. ZP, takže nemusel platiť ani tých obligátnych 5,- Sk za recept. Nová marketingová finta lekární...
Streda. Ako každú stredu v týždni uverejniť týždenný článok. Posledná streda v mesiaci, posledný článok v mesiaci. Marec - Mesiac knihy. O čom teda, ak nie o knihách? O knihách a o láske. Veď ich mám dosť, aj kníh, aj lásky k nim...
Mám dve vnučky. Staršia Veronika navštevuje 6. ročník, mladšia Monika pôjde v jeseň do školy. Obidve Niky. Sesterničky. Sú podstatne rozhľadenejšie, ako sme boli my v ich veku, ale my sme mali zas iné priority, žili sme iný život. Niektoré ich rozhovory sú naozaj zaujímavé. Podávam ich, ako som ich dostal sprostredkované od manželky.
Saleziáni za vojnovej Slovenskej republiky hrávali ping-pong, poriadali divadelné predstavenia... Mali vcelku pokojný a veselý život, akoby okolo ani neprebiehala najhroznejšia vojna, ako o tom svedčia ich kroniky... Nie všetci duchovní však v priebehu druhej svetovej vojny u nás i v zahraničí holdovali týmto bohumilým činnostiam. Možno aj preto, lebo svoju činnosť zameriavali iným smerom. Tu uvádzam príbehy troch z nich...