Sedím si na zadku a oknom pozorujem, ako sa slnko hrá na skrývačku: chvíľu svieti, na chvíľu sa skryje za končiare Malej Fatry, opäť vykukne, opäť sa skryje... až nakoniec sa skryje do nasledujúceho rána úplne. Dva dni po najdlhšom dni roka, letnom slnovrate, v nedeľu 23. júna.
* * *
Sedím vo vlaku z horného Turca na dolný Turiec. Po ľavej strane sa rozprestiera Malá Fatra , slnko zapadá za jej končiare. Obloha čistučká, ani jediný mráčik na nej.
.
Na prvom zábere zapadá za kostolom v Turčianskom Ďure.
20:19
20:19:30
20:20
20:21
20:23
20:23:30
20:24
20:24:30
A ešte mu trocha trvalo, kým úplne zašlo za Hornou lúkou.
jednoducho dôchodca, jednou rukou na blogu, druhou nohou v hrobe so životnou zásadou podľa Diderota: "Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť" Zoznam autorových rubrík: Detstvo - spomienky, Škola - spomienky, Práca - spomienky, Cestovanie, Z Turca, Staroba - spomienky, Filatelia - svet poznania, Súkromné, Nezaradené
