Ján Urda

Ján Urda

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  725
  •  | 
  • Páči sa:  291x

jednoducho dôchodca, jednou rukou na blogu, druhou nohou v hrobe so životnou zásadou podľa Diderota: "Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť" Zoznam autorových rubrík:  Detstvo - spomienkyŠkola - spomienkyPráca - spomienkyCestovanieZ TurcaStaroba - spomienkyFilatelia - svet poznaniaSúkromnéNezaradené

Zoznam článkov blogera

Ostrá

Ján Urda

Ostrá

Ostrá. Po Tlstej najnavštevovanejšia v Turci, možno v celej Veľkej Fatre. Významný predstaviteľ bralnej Veľkej Fatry. Krásna z diaľky, ešte krajšia z bezprostrednej blízkosti, najkrajšia, keď sa na nej ocitneš a rozhliadaš dookola. Prístupná z nádherných turčianskych veľkofatranských dolín Gaderskej a Blatnickej. Toho roku som absolvoval výstup na Ostrú z oboch dolín, oba v horúčavách druhej polovice júla. Dobre je spojiť výstup na Tlstú i na Ostrú do jedného výstupu, má to však jen zádrheľ: neuvidíš všetku tú krásu, ktorú Ti poskytujú tie možné výstupy a spojky, napr. pri výstupe Juriašovou dolinou z Blatnickej doliny môžeš z Ostrej na Tlstú ísť len jednou z dvoch trás a podobne je to potom aj so zostupom. Ostrá, podobne ako Tlstá, má dva vrcholy: východný a západný. Prechod z jedného na druhý je cez sedielko. Oba sú krásne, ale predsa len ten západný..., keď musíš naň vystupovať pridŕžajúc sa reťazí, prejsť cez skalné okno v ňom na druhú stranu, kde Ťa znova čaká reťaz, aby si sa dostal na vrchol Ostrej a mal ako na dlani turčiansku záhradku alebo výhľad na hrebene Veľkej Fatry. Z Ostrej na Tlstú sa môžeš dostať zo sedielka smerom na dolinu Konský dol alebo z východného vrchola O

  • 28. aug 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 6 743x
  • 31
Spod Tatier - II.

Ján Urda

Spod Tatier - II.

Tu je záber z Veľkého Slavkova - bocianie hniezdo na túrni evanjelického kostola. Vyvolalo to vo mne spomienky na detstvo, keď aj na Málinci mali bociany hniezdo na túrni evanjelického kostola ako na najvyššom mieste v dedine. Ale na Málinci sa bocianom hovorilo góľa, góľe ako asi všade v Novohrade:-)

  • 27. aug 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 888x
  • 0
Spod Tatier - I.

Ján Urda

Spod Tatier - I.

Prežili sme s manželkou a vnučkami týždeň pod Tatrami. V jeden deň som na železničnej stanici Nová Lesná urobil tento záber. Na druhý deň som ho chcel zopakovať, ale už som nemohol, lebo na tabuli chýbalo D a nad nad písmenom e chýbal ˇ.

  • 26. aug 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 233x
  • 8
Lysec

Ján Urda

Lysec

Lysec. Pretiahnutý kopec z junej strany zdola zalesnený, hore hôľny, zo severnej strany celý zalesnený. Nachádza sa medzi Jasenskou a Belanskou dolinou. Pre obe doliny je východiskom obec Belá-Dulice, kde ostal aj bicykel. A Lysec som zdolával na dve doby. Prvý raz som šiel Jasenskou dolinou, ale hoci som fotografoval odbočku na Lysec, prehliadol som ju, takže som šiel až na samý koniec doliny. Tam som sa pokúsil dostať sa na kopec, reku musím natrafiť na chodník z Malého Lysca (1298) na Lysec (1381). Ale vždy, keď som sa vyškriabal na nejaká ten kopec, bol zarastený stromami, žiaden chodník, iba spád na všetky strany. Ale napriek tomu neľutujem, príroda nádherná, zážitky krásne, Jasenská dolina stojí za to.

  • 21. aug 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 5 364x
  • 19
Tlstá

Ján Urda

Tlstá

Tlstá. Najznámejší vrchol západnej (turčianskej) časti Veľkej Fatry. Má dva vrcholy: Predná (výhľadová - 1374 m) a Zadná (1414 m). Možno na ňu vystúpiť dolinou Konský dol alebo Vápennou dolinou z Gaderskej doliny alebo Juriašovou dolinou z Blatnickej doliny. Vhodné je spojiť výstup na Tlstú s výstupom na Ostrú, z oboch sú nádherné výhľady do Turčianskej záhradky, na náprotivnú Malú Fatru, časť Kremnických vrchov, a pohorie Žiar i na hlavný veľkofatranský hrebeň a obe patria k výrazným dominantám bralnej časti Veľkej Fatry a nachádzajú sa v národnej prírodnej rezervácii Tlstá nad krásnou obcou Blatnica.

  • 14. aug 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 5 551x
  • 15
Tlstá - ďalšie fotografie

Ján Urda

Tlstá - ďalšie fotografie

Ďalšie zábery z vychádzky na Tlstú.

  • 14. aug 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 678x
  • 2
Všedný deň dôchodcu

Ján Urda

Všedný deň dôchodcu

Včera som plánoval vyjsť si na zrúcaniny hradu Zniev. Do Kláštora bicyklom, ten kúsok hore šľapcúgom. Zavolali však majstri, že popoludní prídu na Bystričku opraviť, čo sme reklamovali, takže moje plány museli ísť bokom. Dve vnučky u nás, veď majú prázdniny, z toho jedna chorá, takže ani na zmrzlinu s vnučkami, ani len na dvor. A tak som musel ísť na Bystričku sám, inak by sme išli všetci. Ale čo dopoludnia? Doma neobsedím. Vnučky pred počítačom, manželka pred televízorom... Vyjdem von, vezmem bicykel, a kde teraz? Vystriem ľavú ruku, obrátim chrbtom hore, poriadnu slinu na ňu, a ukazovákom pravej ruky silno tresnem po sline. Na ktorú stranu odfrkne, na tú sa vyberiem. A ona odfrkla na prvý raz práve na tú stranu, na ktorú som si to aj prial, takže som nemusel nič reku, skúsim trikrát. Zelené fusakle, čierne trenírky, modré tričko – no, jednoducho, hotová koalícia opozície na mne. Akurát sivé botasky nezapadali do tej opozičnej trojpartaje. Ale veď aj medzi ňou sú nejaké tie šedé trecie plochy.

  • 10. aug 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 055x
  • 18
Blatnická dolina

Ján Urda

Blatnická dolina

Blatnica. Blatnická dolina. S Gaderskou dolinou (s pokračujúcimi dolinami Dedošovou a Vlkanovou) a Žarnovickou dolinou tvoria trojicu najkrajších dolín Veľkej Fatry. Medzi Gaderskou a Blatnickou dolinou sa týčia dva najkrajšie končiare Veľkej Fatry - Tlstá a Ostrá. Blatnická dolina ako východisko na Ostrú (s pokračovaním na Tlstú), Drienok alebo Kráľovu studňu (s pokračovaním na Krížnu, Ostredok a hlavným veľkofatranským hrebeňom ďalej na sever). Človek si pri tej kráse ani neuvedomuje tú relativitu vecí. Keď tak ide Gaderskou dolinou, zdá sa mu tá hustota premávky ako na korze. Keď si to však porovná s premávkou v iných turisticky zaujímavých oblastiach, napr. Tatry, Slovenský raj..., zistí, že je to tu takmer ľudoprázdne.

  • 7. aug 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 8 081x
  • 8
Kláštorské brány

Ján Urda

Kláštorské brány

Kláštor pod Znievom. Dedina-mestečko v západnej časti Turčianskej záhradky, zo severu a severozápadu ohraničená Malou Fatrou, z juhu pohorím Žiar. Rázovitá slovenská dedina s bohatou históriou. Dedina, v ktorej sa v hojnom počte zachoval iný typ riešenia zástavby ako v Blatnici s inými typmi brán, ktoré sa tu zachovali a dodávajú dedine jej charakteristickú tvár.

  • 31. júl 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 340x
  • 13
Zaujímavosti na dne "mora"

Ján Urda

Zaujímavosti na dne "mora"

Zaujímavé veci možno nájsť na dne vypusteného môťovského malého mora, ako. napr. tieto dve tabuľky, ktoré sa ta zatúlali z takej veľkej vzdialenosti aj cez hranice.

  • 25. júl 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 296x
  • 16
Dedošová dolina

Ján Urda

Dedošová dolina

Dedošová dolina je priamym pokračovaním Gaderskej doliny až pod Krížnu a Ostredok. Cyklisticky je prístupná, na jej hornom konci sú značky pre pešiu turistiku na veľkofatranský chrbát: najprv naľavo na Ostredok a Borišov, potom o niečo ďalej naľavo na Kráľovu studňu a Krížnu. Tie tri doliny (Gaderská, Vlkanová a Dedošová) spolu s bočnými dolinami tvoria nádherný celok.

  • 24. júl 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 5 753x
  • 21
Vlkanová alebo Selenec

Ján Urda

Vlkanová alebo Selenec

Dolina Vlkanová (Selenec) je odbočkou na konci Gaderskej doliny. Vedie do Národnej prírodnej rezervácie Padva popri potoku Selenec, je prístupná len v jej dolnej časti, zato však s krásnou Čertovou bránou, ktorá vedie nie do pekla, ale do raja veľkofatranskej prírody. Verejne prístupná malá časť je krásna, jej nádhera sa nedá popísať slovami.

  • 24. júl 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 325x
  • 10
Gaderskou dolinou

Ján Urda

Gaderskou dolinou

Nielen kopce so svojimi výhľadmi na všetky strany môžu byť turisticky atraktívne. Turisticky atraktívnymi môžu byť svojou krásou aj horské doliny. Jednými z najkrajších sú Gaderská, Vlkanová a Dedošová dolina v turčianskej časti Veľkej Fatry. Gaderská dolina. Najkrajšia dolina Veľkej Fatry a Turca a jedna z najkrajších dolín Slovenska. Začína pri obci Blatnica a vedie popri Gaderskom potoku. Dolina je v dolnej časti východiskom na túru na Ostrú a Tlstú bočnou dolinou Konský dol alebo Vápennou dolinou a na opačnej strane na zrúcaniny kedysi významného hradu Blatnica. V hornej časi sa vetví na Vlkanovú (Selenec) a Dedošovú. Krásna je Čertova brána, ktorou preteká potôčik Selenec. Gaderská dolina spolu s Dedošovou dolinou je dlhá asi 18 km. Mimochodom, cyklisticky je prístupná ako väčšina turčianskych dolín Malej a Veľkej Fatry. Z Dedošovej doliny je výstup na Ostredok (1592), odtiaľ na Krížnu (1574) a Kráľovu studňu (1377) späť do Dedošovej doliny. Samotná Gaderská dolina je vhodná na rodinné pešie prechádzky alebo bicyklové výlety popri zurčiacom potôčiku, kam je autám od odbočky do doliny Konský dol vjazd zakázaný. Postupujúc hore dolinou jej krása sa znásobuje: dolina sa zužuje,

  • 24. júl 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 14 708x
  • 25
Martin-Lučenec - bicyklom + šľapcúgom

Ján Urda

Martin-Lučenec - bicyklom + šľapcúgom

Predo mnou mapa. Presnejšie: dve mapy - jedna turistická pre peších turistov, druhá cykloturistická pre cykloturistov. Reku, vyberiem sa kdesi, veď sa ukazuje nádherný deň. No a voľba padla na Lučenec a nádherný deň to naozaj aj bol.

  • 17. júl 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 14 400x
  • 21
Hra slnka

Ján Urda

Hra slnka

Sedím si na zadku a oknom pozorujem, ako sa slnko hrá na skrývačku: chvíľu svieti, na chvíľu sa skryje za končiare Malej Fatry, opäť vykukne, opäť sa skryje... až nakoniec sa skryje do nasledujúceho rána úplne. Dva dni po najdlhšom dni roka, letnom slnovrate, v nedeľu 23. júna.

  • 14. júl 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 822x
  • 17
reklama
Múzeum slovenskej dediny

Ján Urda

Múzeum slovenskej dediny

Múzeum slovenskej dediny v Jahodníckych hájoch v Martine ako súčasť Etnografického múzea SNM predstavuje návštevníkom ľudové staviteľstvo, bývanie a dedinský život na Slovensku v minulom a predminulom storočí. So zámerom výstavby skanzenu prišiel v r. 1930 vtedajší riaditeľ SNM v Martine Ján Geryk spolu s architektom Dušanom Jurkovičom. Jeho výstavba sa však začala až v roku 1967, verejnosti bol sprístupnený už o päť rokov v roku 1972. Rozprestiera sa na ploche úctyhodných 28 ha, je najväčším skanzenom na Slovensku a je tu sústredených okolo 100 objektov tradičného ľudového staviteľstva zo severozápadného Slovenska: regiónov Kysúc-Javorníkov, Oravy, Liptova a Turca. Múzeum nie je len skanzenom, ale zabezpečuje aj výskum, dokumentáciu a prezentáciu ľudovej architektúry a bývania na Slovensku. V priebehu roka poriada rôzne folklórne tematické podujatia a podujatia propagujúce ľudovú umeleckú a remeselnú tvorbu. Záujemcovia môžu v priestoroch skanzenu uskutočniť aj rôzne firemné podujatia, posedenie v rázovitej oravskej krčme, ale aj absolvovať vlastnú svadbu v nádhernom drevenom kostolíku so svadobnou hostinou pod gazdovskou šopou a tancovačkou na dedinskom dvore pod holým nebom

  • 10. júl 2007
  • Páči sa: 2x
  • Prečítané: 12 003x
  • 26
Pestovanie konopí kedysi

Ján Urda

Pestovanie konopí kedysi

Konope. V súčasnosti mnohými odsudzovaná a zatracovaná rastlina. Za mojich detských čias sa konope bežne pestovali ako poľnohospodárska plodina na vlákno. Konopné nite sa vyznačovali svojou pevnosťou, zo semiačok sa lisoval olej, aj pazderie našlo využitie, teda prakticky bezodpadová rastlina. Z konopného plátna sa robili posteľné plachty, gate, také široké a dole rozstrapkané, vrecia, strožliaky (strožliak – matrac, naplnený slamou), obrusy, uteráky, vyšívané kuchárky na stenu (Kde sa doma dobre varí, tam Boh spolu hospodári), z nití sa súkali dratvy (dratva je silnejšia navoskovaná cverna, používaná napr. na zošívanie kapcov), povrazy, laná... A konope sa používali aj na konci biča, bič spletený z kožených povrázkov a na jeho konci taká kytička konopí, aby poriadne plieskal. Veď na konci bič plieska, nie? Pestovanie konopí ako textilných rastlín sa traduje odpradávna. Časom človek svojím pôsobením vyšľachtil rôzne druhy, medzi iným i to povestné... Chcem ukázať, ako sa konope pestovali kedysi ešte za môjho detstva a ako sa spracovávali podomácky.

  • 3. júl 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 7 720x
  • 75
Martinský bicyklový deň

Ján Urda

Martinský bicyklový deň

Včera sa uskutočnil už 9. ročník Matinského bicyklového dňa. Po posledných ročníkoch, keď sa uskutočnil na úpätí Veľkej Fatry v Jasenskej doline, teraz sa presťahoval po prvý raz na náprotivnú stranu Turca, na úpätie Malej Fatry do Valčianskej doliny. Sviatok turčianskych cyklistov, tak ako aj v predchádzajúcich rokoch, mal zaujímavý a atraktívny program. Vhodné spestrenie aj pre rodinnú aktivitu s deťmi.

  • 1. júl 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 098x
  • 13
Blatnické brány

Ján Urda

Blatnické brány

Blatnica. Dedinka v Turci pri vchode do jednej z najkrajších slovenských dolín - Gaderskej. Rázovitá slovenská dedina, kde sa aj v súčasnosti snažia zachovať krásu, ktorú zdedili po svojich predkoch. Dedina, v ktorej sa hádam v najväčšom počte zachovali zaujímavé drevené alebo murované brány oddeľujúce hospodársky dvor od ulice. Aj v niektorých iných dedinách Turca i iných častí Slovenska sa nachádzajú takéto brány, ale nikde nie v takom hojnom počte.

  • 26. jún 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 12 386x
  • 19
Ďurko Langsfeld

Ján Urda

Ďurko Langsfeld

. Teraz ma súdia nepriatelia, . ale budú ma niekedy súdiť i Slováci . a u tých by som nechcel prepadnúť. To sú posledné slová Ďurka Langsfelda, hrdinu pohnutých udalostí z rokov meruôsmych. Slovenský dobrovoľník, ktorý obetoval svoj život. Hrdina divadelnej hry J. G. Tajovského. Kto to vlastne bol? Prečo si zaslúži toľko pozornosti a úcty? Dnes je práve výročie jeho popravy.

  • 22. jún 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 6 928x
  • 7
reklama
SkryťZatvoriť reklamu