jednoducho dôchodca, jednou rukou na blogu, druhou nohou v hrobe so životnou zásadou podľa Diderota: "Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť" Zoznam autorových rubrík: Detstvo - spomienky, Škola - spomienky, Práca - spomienky, Cestovanie, Z Turca, Staroba - spomienky, Filatelia - svet poznania, Súkromné, Nezaradené
Že aj po 15. októbri vidno mnohých vodičov jazdiť bez zapnutých svetiel, to nie je nič zvláštne. Ale keď to človek vidí u profesionálov, to je na zamyslenie. Čakali sme s manželkou na zastávke autobusov MHD a v priebehu 10 min. dva autobusy bez zapnutých svetiel.
Niekoľko ďalších záberov z túry Šútovo - Fatranské Kriváne - Turčianske Kľačany, ktoré sa do predchádzajúcich článkov nespratali, tentoraz bez komentára.
Pokračovanie článku spred hodiny - v prvej časti trasa zo Šútova na Veľký Fatranský Kriváň a ďalej na Malý Fatranský Kriváň, teraz jej pokračovanie z Malého Fatranského Kriváňa cez Suchý a Kľačiansku Maguru do Turčianskych Kľačian.
Jeseň je vhodná doba na turistické túry. Slnko už tak nepáli, skôr človek musí byť pripravený na chladnejšie počasie, najmä vo vyšších polohách. Nádherne sfarbená príroda sa ukladá na zimný odpočinok. Jedinou nevýhodou je, že dni sa rapídne skracujú. Radosť počúvať ráno chrupkanie zamrznutej zeme pod nohami, ktorá sa však cez deň zohreje a chodník sa stane blatistým, šmykľavým, blato sa lepí na topánky, nohy oťažievajú... Ale večer sa cítiš ako vymenený, lepšie ako ráno. Tak aj ja som sa vybral na dva Kriváne, Pekelník a Suchý v Krivánskej Malej Fatre. Pozrel som si na jednej českej stránke predpoveď počasia pre Snilovské sedlo: vo štvrtok tam už malo pršať, tak rýchlo v utorok, kým je ešte pekne, v stredu už môže byť premenlivo. Ráno z domu ešte za polotmy, večer domov už takmer za tmy. Ale túra to bola nádherná. Kto poznáte tie časti Malej Fatry, iste mi dáte za pravdu, že za pekného počasia je to nádhera. Krajší výstup je síce popri Šútovskom vodopáde a Mojžišových prameňoch, ale to som spolu s Hromovým a Chlebom opísal vlani v jeseň.
Filatelistickej literatúry nevychádza u nás mnoho. Preto srdce filatelistu môže veľmi potešiť kniha, ktorá sa objavila na našom knižnom trhu Známky a čaro filatelie od autora Jamesa Mackayho, vydaná vo vydavateľstve Fortuna Libri. Filatelia je nazývaná aj „kráľom koníčkov a koníčkom kráľov“. Veď hneď po vydaní prvých známok začalo aj ich zbieranie a tomuto koníčku podľahli mnohé významné svetové osobnosti.
Za pobytu pod Tatrami sme sa vybrali pozrieť si vodopády Stedeného potoka, Studenovodské vodopády. Na Hrebienok lanovkou, ktorá je teraz odstavená, lebo staré vozne sú nahradzované novými. Z Hrebienka k vodopádom vedú síce dve trasy, o tom sme však nevedeli, tak sme sa vybrali podľa turistickej smerovky. A to sa nám teda nevydarilo. Mladšia vnučka má problémy s nožičkou, dvakrát ju už mala operovanú, a táto trasa bola pre ňu viac ako namáhavá. Nedávno predtým bola peši na Martinských holiach a hovorila, že na Hole to bola len prechádzka v porovnaní s tým chodníkom z Hrebienka k vodopádom. Na dôvažok na tomto chodníku manželka spadla, udrela si ruku, veľmi ju bolela, ale až po dvoch týždňoch, už doma, keď bolesť neprestávala napriek rôznym mastičkám, išla k doktorovi. Diagnóza: zlomená ruka v zápästí. A v podvečer som zistil, že z Hrebienka sa dá ísť aj iným chodníkom, takým fajn, ako na prechádzke v parku. Hoci sme mali na lanovku spiatočné lístky, späť sme išli peši popri Studenom potoku k vlaku do Tatranskej Lesnej. Vlakom však odišli len manželka s vnučkami, ja som sa vrátil späť hore popri potoku a potom ešte ďalej až na Skalnaté pleso a naspäť cez Hrebienok do Smokovca. Celkom
V lete si často vyjdem do prírody, vezmem bicykel a idem do niektorej doliny a z doliny peši na niektorý kopec. Niekedy som ráno celý unavený a dolámaný z predchádzajúceho dňa, ale len čo sadnem na bicykel, necítim žiadnu únavu, len chuť zdolať ďalší kopec. Také výlety majú dve výhody: spomaľujú starnutie telesné i duševné. Človek sa cíti tak uvoľnene, ľahučko, pookreje.
Poznáte tú veľmi populárnu ľudovú pesničku Už som prešiel Trenčín, Beckov, nevidel som takých... Veď ktože by ju nepoznal? Keď je v partii dobrá nálada, neraz príde na rad aj táto pesnička. Veru, všeličo som už videl, moje šediny si už toho pamätajú hodne, no ale takéto niečo nádherné som ešte nevidel. Nože sa pokochajte tou krásou aj Vy a ošacujte ju! Môžu sa tomu rovnať tie všelijaké trasoriťky z tých všakovakých televíznych šou?
Meruôsme roky. Európou sa šíri revolučná vlna. Bokom neostali ani Slováci, ten malý národ v srdci Európy, ktorého zástupcovia Jozeffy, M. M. Hodža, Chalupka, Ferienčík podali svoje spravodlivé žaloby - viacej sto podpismi vážnych mužov duchovného i svetského stavu potvrdené u trónu Jeho cis. kr. Jasnosti, proti nezbedným, všetko maďarizujúcim nepriateľom. Deputácia slovenská, láskavo prijatá, dostala nasledujúcu odpoveď: Každý národ v Uhorskej krajine nech sa na ceste zákona a spravodlivosti vzdeláva, vo svojej národnej reči všemožne vyviňuje. Vláda najvyššia mu v tom nielen žiadne prekážky klásť nebude, ale ho vo všetkom napomôže.(*). Tieto sľuby však ostali len na papieri. 22. septembra 1848 vystúpili Slováci prvý raz v histórii otvorene so zbraňou v ruke za svoje sociálne a národné práva vo víťaznej bitke v Brezovej pod Bradlom. Tento deň je Dňom ozbrojených síl SR.
Výsledky súťaže METRO - Víno roku 2007 spomedzi 72 slovenských vín: Miesto Producent - Značka a ročník - Cena ...1......Víno Matyšák - Veltínske zelené 2006 - 630,58 ...2......Víno Bočko - Veltínske zelené 2006 - 168,86 ...3......Fundus Regius - Frankovka modrá 2005 - 221,22 ...4......Vitis Pezinok - Frankovka modrá 2005 - 618,68 ...5......Villa Vino Rača - Rizling rýnsky-slamové 2006 - 452,08 ...6......VZ Topoľčianky - Cabernet Sauvignon 2006 - 273,58 ...7......Víno Nitra - Cabernet Sauvignon 2003 - 142,68 ...8......Víno Bočko - Rulandské modré 2005 - 128,40 ...9......Villa Vino Rača - Chardonay 2006 - 209,32 ..10.....Villa Vino Rača - Rizling rýnsky-neskorý zber 2006 - 108,17 Zaujímavé je porovnanie umiestenia vína a jeho ceny. No a ja len s uľahčením: Ešte dobre, že neholdujem vínu!
Nedávno bloger Jozef Drahovský vysvetľoval návrhy zmien o parkovaní na chodníkoch. V Martine mnohé chodníky podelili na časti pre chodcov a pre cyklistov. Kvôli bezpečnosti cyklistov. Vo všeobecnosti sa to rešpektuje. Ale čo takíto vodiči, ktorí parkujú pred luxusnou krčmou na chodníku pre cyklistov? Pritom parkovisko majú vzdialené len takých 25 m, ale aj to sa im lení prejsť peši. A cyklisti potom chtiac-nechtiac musia jazdiť po chodníkoch pre chodcov.
Napriek tomu, že počasi bolo pomerne zôé, predsa len sem-tam sa ukázalo aj slnko, a vtedy to stálo za ten pohľad. Celé dva dni z týždňa boli nádherné.
Začiatkom augusta sme týždeň strávili pod Tatrami. Týždeň, ktorý nebol veľmi k svetu, pekné len dva dni, vo zvyšné sa nedalo prakticky nič plánovať a a aj z toho mála ešte menej uskutočniť:-) Tu sú zábery Tatier v niektorých dňoch spod Tatier. Ale panoráma Tatier aj napriek počasiu pekná.
V lete som sa prešiel aj na zrúcaniny hradu Zniev. Cestou z kláštorskej kalvárie na vrchol som natrafil na takúto ceduľu, zavesenú na kríkoch: Pozor, strieľa sa!. Nič viac, žiadne vysvetlenie, čo za streľba: kameňolom, vojaci, poľovníci...? A už vôbec nie, čo to znamená pre turistu, aké nebezpečenstvo a ako sa mu vyhnúť, či tam vôbec nejsť...
Zateplujeme panelák. Zvonku je už takmer hotový, len malé dokončovacie úpravy ešte čakajú, ale tie budú až po skončení dažďov. Zmenený na nepoznanie, esteticky sa to nedá ani porovnať, jeho význam však ošacujeme až v zime. A teraz remeselníci začínajú obkladať vnútorné schodište a strop pivnice. Prvé, čo urobili na schodišti, bolo odmontovanie poštových schránok. A za poštovými schránkami bolo prekvapenie. Našiel sa tam list spred 30 rokov, ktorý nám vtedy pošta nedoručila. Miesto do schránky sa dostal za schránku. Odvtedy sa síce schránky aj natierali, ale vždy to bolo bez ich odmontovania. A čo to bol za list, čo v ňom bolo?
...alebo: Doma je len doma. Boli sme týždeň pod Tatrami. Vítalo nás tam nepekné počasie, ktoré okrem dvoch dní trvalo celý týždeň. A aby toho nebolo dosť, hneď na druhé ráno ma chytili žalúdočné ťažkosti a k tomu ma pichlo, a pridali sa bolesti v krížoch. S takými vecami k doktorke nechodím, to sa predsa vylieči aj samo. Vyznávam zásadu, že každá takáto choroba musí mať jednu z dvoch príčin: buď hlad, alebo naopak, prejedenie sa. Hlad neprichádzal do úvahy, takže možné bolo len prejedenie. V Tatrách som sa teda v prvé dni liečil suchým chlebom a nesladeným čajom. Ale ani to nepomohlo. Žalúdočné ťažkosti síce prešli, ale bolesť v krížoch trvala počas celého pobytu pod Tatrami a neodišla ani doma. Až minulý týždeň v stredu...
Ako je nealkoholické pivo, tak je aj nealkoholický nápoj Ballantines, ktorý má reklamnú tabuľu na najvhodnejšom mieste: na čerpacej stanici na hlavnom ťahu Žilina-Košice.
Nazdával som sa, že parkovanie na chodníkoch je výsadou len bratislavských a martinských vodičov. Ale ako vidno, až s takouto bezohľadnosťou voči chodcom, ako vo Veľkom Slavkove, sa však človek nestretne ani v Bratislave ani v Martine. Slavkovčania si vybudovali jednoduché chodníky pre chodcov, ale pri takomto parkovaní chodec musí pri obchádzaní áut zísť z chodníka a ísť po hraskej (jeden domáci z PP, druhý zďaleka - až zo ZM). V Bratislave alebo Martine len obmedzujú chodcov na chodníku, tu im však úplne znemožňujú používať chodník.
Popradský rínok. Jeden trhovník mal na každom druhu zeleniny alebo ovocia krátku básničku. Toto som z toho zvečnil. Tu sú teda texty: PARADAJKA PINDA-RINDA, POCHUTNÁ SI AJ DZURINDA a PAPRIČKY POD ŽEHLIČKY?? NESRANDUJTE? ŽENIČKY!!
