Myslím si, že by sme nemali plytvať slovami. Hlavne tými dôležitými, aby sa nám nezunovali.Keď však píšem, stručnosť je cieľ, ktorý úspešne míňam. :-) Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Asi od konca marca sa profily mojich Facebook priateliek a priateľov postupne začali plniť fotkami doma upečených chlebíkov. Zdalo sa, akoby všetci počas korona krízy piekli. A nepiekli snáď len tí, ktorí (už) nežili.
Počas tretieho týždňa mojej pandemickej práce z domu som si pri uverejňovaní cestovateľských blogov povzdychla: „Už by som aj niekde vycestovala“. Zobrala som to ako znamenie, že nastal čas napísať pár riadkov o našich lúkach. :-)
„To si bola v tom škaredom, špinavom meste postavenom na odpadkoch?“, pýta sa ma počas telefonátu sesternica a ja sa škerím popod nos. Konečne niekto, kto sa ma nepýta, ako som sa mala s túžbou po vzdialených krajoch v hlase...
Už pred vyplávaním lode z Neapolu do Sorrenta mi je trochu blbo od žalúdka. Sedí mi v ňom tabletka proti morskej nemoci. :-)
Keď sa mračím na šedivý vlas v zrkadle, opakujem si frázu, že starneme predsa všetci. Dokonca aj každé bábätko, len čo sa narodí. Len Ježiško driemajúci v jasliach nie.
Sedím v mojom červenom kresle, z rádia znejú vianočné piesne. Dnes sa im už nebránim ako 25.11. na Katarínu, keď jedno komerčné rádio malo generálku Vianoc.
