Poslankyňa parlamentu za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Poslankyňa miestneho zastupiteľstva Bratislava-Staré Mesto"…there is no path, paths are made by walking…" Zoznam autorových rubrík: Slovensko, Bratislava - Staré Mesto, Cestopisy a potulky
Nedávno moja mama mala akútny stav vyžadujúci ošetrenie v neurologickej ambulancii. Najbližšie sa nachádzala nemocnica sv. Michala na Cintorínskej v Bratislave (nemocnica je právnym nástupcom nemocnice Ministerstva obrany SR). Vytočila som číslo do jednej z neurologických ambulancií.
V Čile, donedávna ešte rozvojovej krajine dlhej na pol kontinentu, je najväčším problémom vzdialenosť a infraštruktúra. Človeka tam naučia trpezlivosti aj slušnosti. A má veľa času na rozmýšľanie, že chudoba je relatívnym pojmom...
Potulujú sa po uliciach v čílskych mestách, mestečkách i dedinách a sú ich stovky. Chodia väčšinou v svorkách, vždy jeden veľký chráni nejakú menšiu rasu, sú rôznych srstí, majú rôzne návyky. Jedno je však na nich obdivuhodné. Na chodníkoch v čílskom meste, mestečku, v chudobnej dedine, nenájdete ani jedno psie hovienko. Konečne sa môžete pozerať aj niekde inde ako pod nohy, nič sa vám nestane. Jediné odpadky, ktoré v mestách sú, sú po ľuďoch - ľudia po sebe nechávajú všetko - fľaše, papiere, potraviny... neviem ako to tí potulní prašiví psi vedia, ale vedia, že na chodník sa neodkladá nič, ani ľudský, ani psí odpad.
Program pána Procházku sa mi páči, pretože poukazuje na to, že náš štát treba od základov prekopať. Páči sa mi aj jeho snaha urobiť z KDH dynamickú stranu, stranu moderných a morálnych ľudí, ktorým ide o verejné dobro a hodnoty. Stranu bez stále tých istých, ktorí sa zo železnou pravidelnosťou vždy do toho parlamentu nakoniec dostanú, napriek klesajúcim preferenciám. Páči sa mi aj to, ako ide hlavou proti múru, a je mi sympatický aj alfa slogan „Silná spoločnosť, jednoduchý štát."
O Košiciach sa toho chvalabohu v médiách píše dosť, tak teraz pre zmenu malý inšpiratívny projekt, ktorý vznikol v Marseille, ktoré sa v roku 2013 tiež chváli titulom Európske hlavné mesto kultúry. Nápad vychádza z občianskej a dobrovoľníckej iniciatívy a takmer nič nestojí. Iba čas, nadšenie, lásku k vlasti a k prírode... A je o kultúre (národa), ale nielen o kultúre...
Keď som písala blog o bežkárskom zážitku na Donovaloch (Prečo k nám nechodia tisíce bežkárov ako k susedom do Rakúska), podnetné príspevky diskutujúcich ma inšpirovali k rozmýšľaniu, kde vlastne peniaze z eurofondov na turistický ruch miznú...
Pokračovanie blogu Incredible India časť I., časť II. a časť III. Nášmu výstupu na Stokla Pass predchádzala veľká diskusia: máme si zobrať so sebou somárov, alebo nie? "Však dvoch somárov už máme, načo by sme trepali viacerých..." hovorili sme si, pozerajú sa vzájomne na seba a pokyvujúc hlavami.
Po veľmi dlhom čase sme zavítali počas vianočných sviatkov na Donovaly. Namiesto malebnej dedinky nás vítali kadejako nastavané budovy, apartmánové byty, ohyzdný megahotel, obrovské zruby a pôvodné malé chatičky. Každý v inom slohu, postavené hocikde a hocijako. (Nejdem tu rozpisovať, kto má na svedomí túto anarchiu, všetci, ktorých sa to týka, to vedia).
Pokračovanie blogu Incredible India časť I. a časť II.: Na ceste do Lehu sa zoznamujeme s jedným Nemcom a s českým turistom Jardom - podľa jeho vlastných slov "najstarším backpackerom", ktorý, ako sa presvedčíme neskôr, nás všetkých schová do vrecka svojimi výkonmi.
Pokračovanie prvej časti blogu Incredible India: Okolo obeda pre nás prišlo auto na náš úvodný 4-dňový výlet do hôr. Vodič nás všetkých vyložil v dedine Solang odkiaľ sme mali začať vraj nádhernú túru. Prvých 7 kilometrov sme šli po asfaltovej ceste, okolo nás frčali nákladné autá, ktoré za sebou nechávali kúdole prachu.
Začnem mentálnou projekciou - určite si pamätáte reklamu na CNN - kopce, čisté mestá, chrámy, krásne hory, krásna slečna v nejakom závoji s červenou bodkou na čele sa zvŕta na obrazovke a do toho nežný hlas zaspieva - Incredible India, Incredible India. Incredible je skutočne veľmi vhodne zvolené slovo na opis Indie.
V novembri 2012 európska Komisárka Viviane Reding predložila návrh smernice na podporu rodovej rovnosti. Pripravovaná smernica stanovila cieľ, aby do roku 2020 bolo v dozorných radách verejne obchodovateľných európskych spoločností 40% žien, keďže v súčasnosti je zastúpenie žien v dozorných radách v EÚ len na úrovni 13.7% (na Slovensku okolo 13%). Návrh vyvolal búrlivú diskusiu nielen v médiách, ale aj v súkromnom sektore, či v blogosfére medzi samotnými ženami.
