ovoniavam...V čase, keď bol môj manžel ešte len mojím frajerom, chodieval často na pár dní preč. Slzy v očiach som mala už len pri pomyslení na to, že o pár hodín mu uvidím už len chrbát a vráti sa až o "nekonečných" napríklad 48 hodín. Bola som na ňom závislá a svoje absťáky som riešila ovoniavaním. Vždy som si ukradla na ten "predlhý" čas tričko, v ktorom spával, chodila som v ňom navlečená od rána do večera a nevyzliekla som ho ani v noci. Voňalo mi presne tak, ako voňal on, cítila som jeho kožu na svojej, mala som pocit, že ide všade so mnou. Postupne si zvykol, že mu kradnem použité tričká...Po čase som sa pristihla, že opäť ovoniavam. Repertoár som však časom rozšírila a ovoniavam šatstvo ďalších dvoch ľudí. Ich tričká sú neuveriteľne voňavé aj po týždni nosenia. Pranie odkladám až na poslednú chvíľu a keď ich nakoniec predsa len s ťažkým srdcom operiem, ovoniavam odušu ďalej. Vyberiem ich z práčky, vôňa pracieho prášku a aviváže ma nekonečne upokojuje. Je zvláštne, že tá zázračná vôňa je tak silná, že ani pranie na 40 - tke ju nepoloží na lopatky. Ovoniam, zavesím na šnúru, prejdem po nich dlaňou, znova si privoniam...Skladanie tých tričiek mi trvá dlho lebo – ovoniavam!Mám pocit, že je veľká škoda, že nik na svete ešte nevymyslel parfém rovnakej vône...akú na sebe denne nosia malé deti...Aj keď, ja ho mám zatiaľ v originálnom balení stále doma, no postupne sa míňa... :-)
