Už predtým som aj doma cvičievala do zblbnutia. Nestačil dvojhodinový tréning, každý večer som sa zatvorila do kuchyne, pustila rádio a ešte som sa zvykla doraziť skackaním, natriasaním, posilňovaním s vlastnou váhou...vychádzala som odtiaľ úplne mokrá od potu a maximálne spokojná.Robila som vtedy dodatočne strečing na koberci v detskej, keď vošla Zuzka do izby. Ostala stáť medzi dverami, ja som ležala na zemi a pravú nohu som práve vytáčala cez telo k ľavej ruke...šokovali ju moje rebrá, ktoré sa mi dovtedy darilo celkom dobre maskovať pod tričká a mikiny. No a keď sa to nakoniec na tom intráku všetko prevalilo, sestra sa poriadne naštvala, vynadala mi a na druhý deň mi položila na stôl lístoček s kontaktom na psychologičku:„A pôjdeš tam, inak to všetko vyklopím doma!“Čo som mala robiť? Išla som... Na jednej strane som sa cítila trápne. Ja a ku psychologičke? Veď mi možno nič také strašné nie je... Na druhej strane som bola fakt rada, že sa konečne niečo, aspoň niečo malé udeje. Toto bol celkom zlomový moment. Keby sa do toho nezamontovala ona – sestra – určite by ma nenapadlo vyhľadať pomoc po vlastnej osi. A je nás takých viac. Všetky čakáme len na to, že to za nás niekto urobí, že nás niekto objaví zvracať, že nás z toho niekto začne vyhrabávať...No a čo nasledovalo potom...Čakala som zhrozené tváre, ľútostivé pohľady, zaobchádzanie v zamatových rukavičkách, proste som si myslela, že sa zo ma všetci potentočkujú. Že bulimička tých ľudí v bielych plášťoch tak vykoľají, že sa začnú triasť blahom, aby ju mohli vyliečiť. Že ju budú od rána do večera zachraňovať a hladkať, len nech vydrží...Dočkala som sa. Strohého, ba priam odmietavého jednania. Jasné a stručné otázky, jasné a stručné pokyny, tam pôjdeš, to spravíš, dovidenia!Bola som naštvaná, myslela som, že ani za máčny mak netušia, čo prežívam a správajú sa ku mne ako profesionálne svine, čo im nezáleží na pacientovi s takou diagnózou.Dobre vedeli, čo potrebujem. PrepleskPrebudenieJasné pravidláRealituDiky, Zuzka...!
30. aug 2006 o 10:45
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 795x
V čom má prsty moja sestra...
Rozbehlo sa to vlastne všetko vtedy, keď ma staršia sestra našla zvracať na záchode. Bolo to na intráku a v tom období som sa nenápadne tvárila, že zjesť poriadnu guču chleba predsa pre nejakú volejbalistku, čo denne trénuje, nemôže byť problémom.
gabina weissová
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(52)
