Ako som neprišla o najlepšiu kamošku

"Gabi, čau, zabudla som ti povedať, minulý víkend som si zlomila nohu!""Nohu? Čo do kelu si robila?""No, milá Monika si v Tescu na Kamennom nevšimla, že má pred sebou ešte dva schody a nie jeden. Schádzala som po schodisku a na konci mi normálne rupol členok!""Ježiši, členok? To muselo poriadne bolieť!""Veď to aj bolelo! Chodidlo som mala vyvalené celkom do boku, najprv ma úplne zalial pot a potom som takmer okamžite odpadla.""Moni, to akože máš úplne zlomený členok?""Jasné, ešte som si v tom stave poloodpadnutia uvedomila, že mám Šimonka u mamy a že na mňa čakajú. Tak som nejako vytočila číslo a ani neviem, ako a čo som jej zavolala.""A potom? Prišla sanitka?""Aká sanitka? Potom som už bola odpadnutá. Normálne som ležala na schodoch, čo vedú od hajzlíkov, vyvalená na chrbáte a v bezvedomí. Vôbec netuším, ako dlho, občas som sa napoly prebrala a to som videla len obrysy ľudí, ako chodia okolo.""A kto zavolal tú sanitku?""Akú sanitku"? Sanitka nebola, nič nebolo. Nikto, Gabi, počuješ, NIKTO sa tam pri mne za tú pol hodinu ani len nepristavil! Bolo mi na šabľu, stále na odpadnutie, chcelo sa mi kričať, aby si ku mne niekto aspoň sadol...Nič! Vôbec nič sa neudialo. Aj tí, ktorých som vnímala, že zavadili pohľadom...tie pohľady trvali asi jednu sekundu a išli ďalej. Úplné zúfalstvo...""Monika, toto mi nehovor, veď si slušná ženská, čisto oblečená, nechce sa mi veriť...""Hovorím ti, je to tak. Prvý človek, ktorý sa o mňa zaujímal, bola moja mama, ktorá prišla o pol hodinu a zavolala mi taxík. Dovtedy som tam ležala, biela ako stena, hotová od bolesti..."Keď Monika zložila, najprv som cítila nesmierne nasr.tie na všetkých, čo v ten deň prechádzali po tých hlúpych schodoch a nie, že išli okolo ale doslova Moniku prekročili. Hneď na to sa mi uľavilo. Moni, som rada, že nie si epileptik alebo nemáš slabé srdiečko. Pol hodina strávená na schodoch bez povšimnutia by mohla znamenať...