Venujem to im...

venujem to jej

víle jesennej

ktorá ak by nevyšla z davu

nikdy nepobozkám jej hlavu.

ale vystúpila, omámila

odhodila mrazivý chlad,

odišla ku mne od stola

a preto mám ju -Á-.

Tak túto prvú časť,

Tú napísal chlap

A posledné slovko?

To malo byť RÁD 

Vraj nech skúsim dokončiť

Alebo len nadviazať

Tam kde jemu došla niť

Kde to končí slovkom RÁD 

Možno by to bolo niečo o vílach

Už by to však bolo celkom iné

A možno aj o tom, aký majú strach

Tie víly jesenné a takmer zimné 

Nebudem sa predsa pýšiť cudzím perím

Ktoré nosí ktosi celkom, celkom iný

Ten chlap píše básne a píše ich krásne

No najkrajšími sú aj tak jeho činy 

A tento ....špeciálne.-) Volá sa Sára...

P.S: venujem neterke Sárke a jej „podareným“ rodičom.-)