venujem to jej
víle jesennej
ktorá ak by nevyšla z davu
nikdy nepobozkám jej hlavu.
ale vystúpila, omámila
odhodila mrazivý chlad,
odišla ku mne od stola
a preto mám ju -Á-.
Tak túto prvú časť,
Tú napísal chlap
A posledné slovko?
To malo byť RÁD
Vraj nech skúsim dokončiť
Alebo len nadviazať
Tam kde jemu došla niť
Kde to končí slovkom RÁD
Možno by to bolo niečo o vílach
Už by to však bolo celkom iné
A možno aj o tom, aký majú strach
Tie víly jesenné a takmer zimné
Nebudem sa predsa pýšiť cudzím perím
Ktoré nosí ktosi celkom, celkom iný
Ten chlap píše básne a píše ich krásne
No najkrajšími sú aj tak jeho činy
A tento ....špeciálne.-) Volá sa Sára...

P.S: venujem neterke Sárke a jej „podareným“ rodičom.-)