Tvrdé piť nemôžem! To začnem rovno behať a som na nevydržanie...

Koniec tréningu.- Gabi, pozbieraš nám tie loptičky? - Jasné...- Podanie je základ?- Všetko je základ, videla si ten backhand...on je blázon, niekedy bol piaty na svete...- Nevadí ti, že si ku tebe vyložím nohy? - Keď to tebe nevadí...- Načo máš túto masť?- Tu na ruke sa mi z odiera koža, keď hrám...musím si to natierať...- Berty, môžem ísť ku tebe na wecko?- Len to skús, tréner! (pre mňa jedno žmurknutie)- A ty nechceš ísť? Lebo mne to tam vždy trvá strašne dlho (druhé žmurknutie od trénera)- Nie, vďaka, ja vydržím...Medzitým sparingpartner odchádza, zostávame pri stole sedieť traja. Tréner, Berty a ja.- Dobre sa ti sedí? A nalej, viem, že je to blbé, aby baba chlapovi ale...- Čo si, veď seď, nalejem...(Zvoní mobil a volá sparingpartner...)- Tréner, choď sa pozrieť von, čo sa mu stalo, nepošlem predsa Gabinu!- Idem...- Haló? No čo je, ty hovado! Si v pohode? Jasné, tak čau!- Nech ti zahrá na gitare, vie to výborne. Aj harmoniku, tréner...(Odpadnem...)- Nie je to ono, padá mi gitara, tu ju ešte cítim a ďalej nie...A mám trému...- Ide ti to výborne.- Chalani, tak ja už pôjdem!- Som rád, že som ťa spoznal...- Neopaľuj, trénerko, zase ju rozreveš, ako keď si hral (ako to, že si to všimol?)... Okrem toho, mne sa páči dlhšie, už od základky! - Ona fakt revala? - Tak idem... A neviem, o čom hovoríte, chlapci (úsmev pre oboch).Berty ma vyprevádza ku dverám, rozlúčim sa bozkom na líce...Otočí sa a rukami nasmeruje kolesá invalidného vozíka presne medzi zárubne. V obývačke na neho čaká ďalší pár kolies:- Poď už dnu, Berty! Zajtra trénujeme, musíš si oddýchnuť...