"Vy mi to určite neuveríte, ale včera mi ukradli všetky doklady, aj električenku a ja si práve teraz idem vybaviť duplikát na Olejkársku", nepresvedčivo som povedal revízorovi vetu, ktorej by som na jeho mieste neveril ani sám. Keď na mňa neveriacky pozeral, vysvetlil som mu, že mám aj potvrdenie z polície o tom, že električenka bola medzi odcudzenými vecami. Dostal som šancu: "Máte to potvrdenie tu?"
"Samozrejme", odvetil som a prehľadával batoh. Pod rukami mi prešla uhorka, diár, cyklomapa, ale papiere nikde. "No koniec", uvedomil som si, že som to potvrdenie nechal medzi ďalšími pracovnými poznámkami v práci. Cítil som, ako sa mi situácia vymyká spod kontroly a ja naberám ako pasažier čím ďalej, tým čiernejšiu farbu.
Zmierený s tým, že ma pokuta 140,- Sk za nepreukázanie sa električenkou neminie, som podával revízorovi cestovný pas, ktorý som našťastie nemal medzi ukradnutými dokladmi. Revízor si ho natešene prezrel s konštatovaním, že to je už ten nový pas s biometrickými údajmi. Namiesto vypisovania bloku mi ho však o chvíľu listovania vrátil s tým, aby som teda ten duplikát dobre vybavil.
Z autobusu som vystúpil, ani neviem ako. Už som zažil veľa situácii s revízormi, kedy som s ich prístupom nebol ako cestujúci spokojný. Zato dnes "môj" revízor možno porušil služobné predpisy, rozhodne ma svojím prístupom úspešne šokoval. A tak popri všetkých kolkoch, ktoré budem musieť zaplatiť pri vybavovaní občianskeho a vodičského preukazu a ďalších dokladov, som ušetril 140,- Sk, ktoré som hneď použil na zaplatenie duplikátu.
Spomínaný revízor mi vyvrátil dlho overovanú hypotézu, že na prácu revízora stačí IQ 15 a "nabúchané" ruky. Za jeho ľudský prístup mu ďakujem a už teraz viem, že na moje ďalšie prípadné stretnutie s ním sa budem tešiť omnoho viac, tentokrát už s električenkou v ruke.
