Július Žatko
Pomoc, aký je vlastne čas?
Dnes sa zmenil čas z letného na stredoeurópsky. Nielenže som aktívnym odporcom týchto zmien, ale dnešné ráno bolo navyše vďaka zmene plné stresu.
Je človekom, ktorý rád chodí do prírody, spoznáva nové krajiny, má rád ľudí a poteší ho úsmev. Je známy kritickým prístupom k veciam, ktoré by mali správne fungovať a nefungujú. Zoznam autorových rubrík: Pohľady, Jazykové okno, Stalo sa Julovi, Kultúra, Kocúrkovo, Ma-ti-ka nevážne vážne, Recenzie, Súkromné, Nezaradené
Dnes sa zmenil čas z letného na stredoeurópsky. Nielenže som aktívnym odporcom týchto zmien, ale dnešné ráno bolo navyše vďaka zmene plné stresu.
Keď som sa ako štrnásťročný pubertiak dostal študovať z Topoľčian do Bratislavy, bol to pre mňa slušný šok. Všetko bolo pre mňa nové - električky ani trolejbusy v Topoľčanoch nejazdia, čakal ma domov mládeže s vychovávateľmi a režimom dňa, nová škola, spolužiaci, veľa kín a divadiel a k tomu tridsať korún vreckového na týždeň, čo pred dvadsiatimi rokmi ešte niečo znamenalo. Ako čas plynul, moje vlasy čo-to podrástli a tak prišiel moment, kedy som sa rozhodol vyskúšať bratislavské služby. Bol pondelok a ja som sa vybral do holičstva v centre mesta neďaleko internátu.
Už niekoľko rokov si kupujem ročný predplatný cestovný lístok na MHD, tzv. električenku. Vždy ma poteší, keď idú revízori, pretože ju spokojne vytasím a teším sa z dobrej kúpy. Od decembra, kedy som si opäť kúpil ročnú električenku, som však revízora takmer vôbec nestretol. Už som sa viackrát pred známymi rozčuľoval: Načo som si ju kupoval? Veď revízori nechodia! Keď mi predvčerom vreckári ukradli všetky doklady vrátane električenky a ja som sa autobusom vybral do predajne Dopravného podniku Bratislava vybaviť duplikát, začul som ono povestné “Dobrý deň, revízia cestovných lístkov”. Skoro ma zamrazilo. Toľko očakávané stretnutie s revízorom okamžite nabralo kyslú príchuť.