Je človekom, ktorý rád chodí do prírody, spoznáva nové krajiny, má rád ľudí a poteší ho úsmev. Je známy kritickým prístupom k veciam, ktoré by mali správne fungovať a nefungujú. Zoznam autorových rubrík: Pohľady, Jazykové okno, Stalo sa Julovi, Kultúra, Kocúrkovo, Ma-ti-ka nevážne vážne, Recenzie, Súkromné, Nezaradené
V mojom živote sa už okolo mňa premlelo veľa ľudí. Niekto sa iba krátko mihol, s niektorými sme v kontakte celé roky. Ja som mal možnosť stretnúť v tom úžasnom spektre aj niekoľko ľudí, ktorí zmenili môj život.
Milan, pamätáš sa na naše prvé stretnutie? Ja som bol mladý učiteľ na Gymnáziu Matky Alexie na Palackého ul., ešte študent matfyzu, hľadajúci pevnú pôdu pod neistými učiteľskými nohami a Ty kapucín, ktorého študáci úplne "žrali".
Keď som pred dvadsiatimi rokmi prišiel z Topoľčian, milého provinčného mesta na západnom Slovensku, študovať na strednú školu do Bratislavy, nemal som to jednoduché. Opúšťal som istotu domova, rodinu, kamarátov a vydal som sa do mesta, ktoré som vôbec nepoznal. Navyše to bolo v mojich štrnástich rokoch, kedy so mnou puberta úspešne plieskala na všetky strany.
"Pozdravujem vás, lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás" - úryvok z Hájnikovej ženy od Pavla Országha Hviezdoslava, ktorý ešte donedávna bol snáď jediným uceleným kusom tohto diela, ktoré som ovládal naspamäť a ktoré malo okolie presvedčiť o mojom pozitívnom vzťahu k literatúre. V skutočnosti som sa však ďalej ako za tieto dva verše nikdy nedostal. Všetko sa zmenilo po mojej nedávnej návšteve Oravy.
