Je človekom, ktorý rád chodí do prírody, spoznáva nové krajiny, má rád ľudí a poteší ho úsmev. Je známy kritickým prístupom k veciam, ktoré by mali správne fungovať a nefungujú. Zoznam autorových rubrík: Pohľady, Jazykové okno, Stalo sa Julovi, Kultúra, Kocúrkovo, Ma-ti-ka nevážne vážne, Recenzie, Súkromné, Nezaradené
Videl som nedávno status na facebooku, kde bol povzdych, že pán poslanec Blaha v rámci diskusie zablokoval dotyčnej možnosť prispievať. Pred dvoma dňami som sa na facebooku zapojil do diskusie aj ja a to som zrejme nemal robiť...
V sobotu skončila súťaž Zem spieva, ktorú priniesla RTVS. Týmto vydareným projektom naplnila svoje poslanie, za čo jej treba poďakovať. Finále, najmä časť SMS hlasovania, však sprevádzali komplikácie a objavili sa mnohé otázniky.
V týchto dňoch sme svedkami pohybu v zdravotníctve a školstve. A tak ako jazda na kolotoči je pre niekoho príliš pomalá, zatiaľ čo inému sa z rýchlosti točí hlava, tak aj na pohyb v školstve môžeme nazerať viacerými optikami.
Školstvo je už roky na chvoste akéhokoľvek záujmu politikov. Vždy pred voľbami predstavuje tému, ktorá po voľbách ustupuje do úzadia.
Dnes a zajtra sa v Opere Slovenského národného divadla v Bratislave koná premiéra Rossiniho opery Barbier zo Sevilly. Tak to aspoň hlása pútač na historickej budove v centre Bratislavy. Divadlo má permanentne problém zaplniť hľadisko a Rossiniho opera ako ľahšie sústo má šancu diváka pritiahnúť. Musel by však o tom vedieť.
V každom remesle sa okrem ľudí na svojom mieste nájdu neželané čierne ovce. Môžu to byť nepoctiví taxikári, úplatní lekári, či policajti, ktorí sa okrem práce v službe nechali zlákať na druhú stranu, na pomyslenú šikmú plochu. Takíto ľudia robia svojmu stavu iba hanbu a tendencie očistenia sa od nich možno iba privítať. V piatok tak urobila polícia, kedy bol zadržaný policajt, ktorého obvinili z viacnásobného prepadnutia banky. Divák si mohol prísť na svoje, pretože TV JOJ zverejnila detailný priebeh akcie. Na prvý pohľad pompézna akcia, na pohľad druhý, tretí, či piaty...
V sobotu, 22. januára, sa v bratislavskej inchebe konal ples bratislavských farností. Kedysi dva samostatné plesy - ples speváckeho zboru Chorus Salvatoris a ďalší ples, ples blumentálskeho zboru "Béčko", sa od minulého roku spojili do novej spoločnej akcie - plesu bratislavských farností. Nie je to nič imoriadne, plesová sezóna je v tomto čase tradične v plnom prúde. Na rozdiel od iných plesov však uprostred skvelej zábavy dorazili policajti a všetci museli opustiť priestory plesu. Bomba...
Dnešný svet je takmer dokonale on-line. Ešte sa ani lístok nepohne a už sa o tom môžete dočítať na internete v on-line médiách. Rýchlosť, včasnosť informácie je v niektorých prípadoch nevyhnutná a sú to práve novinári, ktorí prinášajú dianie prostredníctvom svojej práce. Časy, kedy novinárčina bola aj vecou profesnej hrdosti a cti, sú, žiaľ, zrejme definitívne za nami.
Vďaka našim vlasteneckým poslancom sa už čoskoro stanú pravidlom hymnické pondelky. Keďže predpokladám, že prsty v tomto vlasteneckom puči nemá iba Slovenská Nákupno-nástenková Strana, ale aj náš červenučký Robby a jeho ešte červenší Smerovník, isto nebude trvať dlho a k hymnickým pondelkom možno pribudnú stredňajšie posedenia pri samovare a piatkové piesne česko-slovensko-sovietskeho priateľstva. Aby sme boli na túto milú revolučnú chvíľu už vopred pripravení a dobre naladení, zopakujme si spolu text piesne, na ktorej sme mnohí vyrastali a na ktorej možno budú mnohí ďalší vyrastať.
Slovenskej korune odzvonilo pred viac ako rokom. Eurá zaplnili naše peňaženky, bankové účty, pokladnice obchodov. Aj ja som mal tú nezabudnuteľnú možnosť byť pri tom a tak viem, koľko príprav a analýz predchádzalo samotnej konverzii. Nezabudli sme však predsa len na niečo?
Dušičkový víkend už tradične priviedol do pohybu celé Slovensko. Každý z nás nosí v srdci blízkych, ktorí už nie sú medzi nami a v tieto dni si na nich obzvlášť spomíname. Navštevujeme hroby, zapaľujeme sviečky. Aj tu však vidno vplyv "dušičkového biznisu", s ktorým je z roka na rok náročnejšie držať krok.
V utorok po práci som bol vo Viedni, kde som mal možnosť stretnúť bývalých kolegov, rakúskych učiteľov, spolu s ktorými som bol pred rokmi v New Yorku ako učiteľ matematiky. Pred niekoľkými týždňami som si bol pre zmenu zabicyklovať z Bratislavy cez rakúske Kittsee, Jarovce a Rusovce naspäť do Bratislavy. Dnes už na cestovaní do zahraničia nie je nič zvláštne, ešte donedávna to však nebola úplná samozrejmosť.
Cez víkend som mal možnosť zaspievať si v Novom Meste nad Váhom. Spolu s Malým komorným orechestrom, telesom z Nového Mesta nad Váhom, sme nacvičili a pripravili koncert na sobotný podvečer. Počas dňa som mal na sebe oranžové tričko, ktoré dostalo poriadne zabrať. Cvičili sme naozaj poriadne a tak cestou na obed som si ho prepotené vonku prezliekol a zavesil - doslova zaviazal - na zábradlie pri Mestskom kultúrnom stredisku.
Usmievajú sa na nás, potenciálnych voličov, usmievajú sa na seba, aspoň pokiaľ svietia červené svetlá na kamerách. Pán prezident Ivan Gašparovič, známy okrem iného svojou replikou o starom ujovi a nádejná adeptka na úrad prezidenta, Iveta Radičová.
Ako dieťa som si poctivo odchodil "hudobnú". Naučil som sa hrať na akordeón, ktorý bol v čase môjho začiatku väčší ako ja. S nastupujúcou pubertou to bol neraz boj, harmonika, ako sme podľa pani učiteľky zvykli nesprávne tento hudobný nástroj označovať, si ma však získala. Harmonikár je skvelý spoločník najmä na rôznych oslavách, kde neraz dokáže ľudí priviesť do varu. V posledných dňoch som však mal možnosť presvedčiť sa, že s harmonikou sa dá aj celkom úspešne vydierať.
Kilá navyše, málo peňazí na výplate, starý nezrekonštruovaný byt, nedostatok vertikálnych žalúzií, kríza a s ňou spojené prepúšťanie. Trápia nás problémy možné i nemožné. Komplikujú život. Nadávame, repceme, sťažujeme sa. Ale občas prichádzajú chvíle, kedy sa tieto problémy v zrkadle situácie stávajú naozaj malichernými.
Je tu Silvester a to už zaváňa - tak ako každý rok - problémom s chlebom. Neviem, či je to strachom z Eura, alebo strachom z vidiny nepredaného pečiva, v každom prípade to v niektorých obchodoch vyzerá viac na blížiacu sa potravinovú krízu, ako na oslavy nového roka a novej meny.
Prípravy na Euro aj u nás v práci vrcholia, to však nič nemení na veci, že je tu obdobie Adventu, Mikuláša, Vianočných večierkov. Počas uplynulých dní som mal možnosť navštíviť - ako harmonikár - v rámci mikulášskych akcií dve zariadenia, Onkologický ústav na Heydukovej ul. v Bratislave a centrum Memory, ktoré sa venuje klientom s Alzheimerovou chorobou a aktívnym seniorom.
Tí ľudia sa zbláznili, povedal Dušan. Mnohí išli dušu vypustiť, len aby nakúpili čo najhonosnejší tovar, ktorý vzápätí nazvlákali na hroby. Akoby mi hovoril z duše. Mal som však malú dušičku, pretože mi bolo jasné, že aj ja sa stanem na niekoľko hodín súčasťou tohto nášho národného dušičkového ošiaľu.
Poznám veľa ľudí, ktorých život sa dá veľmi zjednodušene charakterizovať slovami práca, rodina, spánok, práca, rodina,spánok, víkend s nohami na stole, práca, rodina, ... prečo nie? Celkom príjemná predstava, no už po niekoľkých opakovaniach začína zaváňať stereotypom. Stačí mať trochu šťastia, stretnúť toho správneho človeka a na idylu môžete spokojne zabudnúť.
