Je človekom, ktorý rád chodí do prírody, spoznáva nové krajiny, má rád ľudí a poteší ho úsmev. Je známy kritickým prístupom k veciam, ktoré by mali správne fungovať a nefungujú. Zoznam autorových rubrík: Pohľady, Jazykové okno, Stalo sa Julovi, Kultúra, Kocúrkovo, Ma-ti-ka nevážne vážne, Recenzie, Súkromné, Nezaradené
Moja stará mama v Topoľčanoch chodí po lekároch. Skoro ráno (rozumej o 05:00 hod.) musí ísť do nemocnice, aby sa stihla zapísať na zoznam, kde už sestrička napísala niekoľko mien. Ja som sa rozhodol, že si to zariadim inak.
Október sa práve začal, lístie tíško padá, do dušičiek skoro mesiac, pred regálom zvada.
Integrácia dopravy hýbe svetom, pomerne úspešne u našich českých susedov. Príkladom môže byť Integrovaný dopravný systém Juhomoravského kraja, IDS JMK, prípadne integrácia v okolí Ostravy. V Bratislave sa integrácia zatiaľ len spomína, aj keď je z času na čas okolo nej trochu rozruchu. Naposledy to vyzeralo veľmi sľubne týždeň a pol dozadu, kedy mala nabehnúť aspoň čiastočná integrácia územia Bratislavy a územia smerom na Záhorie. Nuž, smola, pripravené fanfáry sa odložili, verejnosť sa všetko včas dozvie.
Už viackrát som sa stretol s tým, že aj napriek všemožným snahám európskych inštitúcii o označovanie krajiny pôvodcu potravín, výrobcovia nacházajú cestičky, ako neraz "zamaskovať" skutočnú krajinu pôvodu. O zemiakových lupienkoch Slovakia je známe už dlho, že sa vyrábajú v Česku, časť ich ďalšieho sortimentu v Maďarsku. Ale že si na seba slovenský obal, niečo ako slovenský kroj, oblečie na seba syr vyrobený z mlieka od poľských kravičiek, to už sa mi zdá byť ozajstná drzosť.
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna krajina a v nej traja obyvatelia - krtko, zajačik a lasička. Pomerne svorne si v nej nažívali, akoby aj nie, keď zarábali podobne, niečo okolo 800 eur. Jedného dňa sa lasička rozhodla, že vzhľadom na náročnosť jej povolania by mala zarábať aspoň 1,6-násobok priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov. Dala výpoveď, a keďže ju nemal kto nahradiť, zvieratká pristúpili na lasičkine podmienky. A tak lasička, hoci s ňou môžeme v mnohom súhlasiť, dosiahla veľmi zaujímavý efekt.
Kolobeh života je neúprosný - posledných niekoľko dní sme mohli byť svedkami neuveriteľného zníženia cien helovínskych tekvičiek, dušičkových vencov a podobne ladeného sezónneho tovaru. Keďže Vianoce podľa obchodníkov už-už klopú na dvere, museli sa tekvičky a dušičky vrátiť do pravdepodobne najzastrčenejších kútov veľkoskladov, kde opäť bez povšimnutia počkajú do budúceho septembra, či augusta, kedy obchodníci - opäť v predstihu - pripravia dušičkovo-helovínsky ošiaľ. Obchody sa zaodeli do Vianočného šatu, presladené nápoje sa prezliekli za Vianočný kamión, luxusné bonboniéry nás chcú navnadiť k nákupu v tvare stromčekov a hviezd, jednoducho zavládla pravá Vianočná idyla...
Hlavné správy, najmä v komerčných televíziách, majú svoje čaro. Sú dynamické, neraz s prívlastkami šokujúce, či exkluzívne. Celkom isto je ich cieľom okrem informovania aj pritiahnutie divákov a ich pozornosti k nasledujúcemu večernému programu. Preto sa podľa mňa na rozdiel od pracovných dní objavujú cez víkendy v správach aj ľahšie stráviteľné príspevky. Inak tomu nebolo ani v sobotných správach na Markíze, kde ukazovali fašiangy v spišskej obci Harichovce. Všetko by bolo v poriadku, keby televízia v správach neoznámila, že sa s fašiangami tento víkend lúči celé Slovensko a od stredy začne štyridsaťdňový pôst.
Dnes mi do oka - okrem malej nečistoty - padla aj lákavá inzercia: "Chýba Vám 25-250 € pred výplatou? Online pôžička bez registrácie!". Prevrátil som očami, čo to už len môže byť za firmu, keď sa jej oplatí požičať niekomu 25 eur? Keď som sa po prekliku na stránke poskytovateľa okrem iného dozvedel, že "Za pôžičku nie sú účtované žiadne úroky, zaplatíte iba poplatok za sprostredkovanie pôžičky", nebolo mi viacej treba a pustil som sa do rýchlej analýzy. Zistenie? Bulvár by isto napísal, že šokujúce. Nezvyknem to robiť, ale tentoraz naozaj odporúčam, ak máte čas, aby ste si vzali niečo na upokojenie a prešli spolu so mnou k ďalším riadkom.
Posledný nedeľný večer som sa vracal zo skvelého predĺženého víkendu vo Vysokých Tatrách. Z Bratislavy je to do Tatier kus cesty, rozhodol som sa, že si pobyt vychutnám na maximum a do Bratislavy sa vrátim posledným rozumným vlakom - večerných Intercity vlakom z Popradu. Tešil som sa, že aj s nejakou rozumnou rezervou budem doma ešte pred polnocou.
Spolu s bývalými študentami, ktorých som "pred sto rokmi" učil, máme vo zvyku raz za čas sa stretnúť, vyraziť do ulíc Bratislavy. Nebolo tomu inak ani včera, okrem nášho stretnutia bol na programe večera aj futbalový zápas medzi Nemeckom a Španielskom. Zakotvili sme v pomerne novom podniku v centre Bratislavy - v All stars cafe.
Tááák a už len zopár drobností na holenie a môžem časť prípravy na Vianoce - aspoň tú darčekovú - považovať za uzavretú. V obchodnom dome TESCO by mali mať náhradné hlavice do holiaceho prístroja za akciovú cenu, moje kroky v pondelkový večer smerovali práve tam. No nech sa páči, pri kúpe dvoch balení to vychádza iba na 11,54 eur za kus! Rozhodnuté, náhradné hlavice smerujú do košíka.
Nastal čas adventu, príprav na Vianoce a v mnohých mestách aj čas Vianočných trhov. Tie bratislavské už majú tradíciu, všade rozvoniavajú lokše, cigánska pečienka, varené víno a punč tečú potokom. Aj v tomto roku som sa rozhodol, že na ich začiatku si urobím malý cenový prieskum. Už po pár stánkoch sa ukazovalo, že cigánska pečienka stojí okolo 2,50 eur, varené víno približne 1 euro. V jednom stánku som našiel prekvapivú nízku cenu cigánskej - 2,20 eur. Hlad a lákavá ponuka urobili svoje.
Pred niekoľkými dňami som navštívil svoju starú mamu. Onedlho bude mať pekných osemdesiat rokov, ale stále je na svoj vek vo výbornej kondícii. Keď som vošiel do jej izby, zrak mi skĺzol na veľkú krabicu, obsahujúcu podľa obrázka masážnu vaňu na nohy. "Ách, Ďusko, keby si vedel, čo som urobila...", povedala a už som šípil, odkiaľ vietor fúka.
Som celý nesvoj. Prišiel deň "D". Svoj koncert v Bratislave odohrá Macy Gray, ktorá na nás špúli ústa už nejeden týždeň na bilboardoch. Okrem ľudí, ktorí budú natŕčať uši, aby lepšie počuli, však zrejme stretneme množstvo ľudí, ktorí budú s vykrúteným krkom vzrušene pozerať hore na nočnú oblohu. Veď Mars bude tak blízko...
Včera po práci sme sa vybrali s kolegami na opekačku. Počasie nám prialo, potraviny sme sa rozhodli nakúpiť v blízkej Bille a s úderom piatej sme s gitarou v ruke vyrazili na čunovské jazerá.
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden dom a v ňom veľa poštových schránok. Jedného dňa si ľudia vo svojich schránkach našli leták, tak ako aj ja dnes. A na letáku, čuduj sa svete, rozprávka. Posadajte si teda, rozpoviem Vám, čo v nej bolo...
Na niektorých potravinách sa nachádzajú informácie pre alergikov: Obsahuje fenylalanín - nevhodné pre osoby trpiace fenylketonúriou! Na obale čokolády sa alergici dočítajú, že môže obsahovať stopy lieskových orechov. Je to pochopiteľné, pri výrobe sa môžu do čokolády dostať stopové množstvá lieskových orechov po predchádzajúcich výrobkoch a pri troche nepozornosti nie je ďaleko k alergickej reakcii. Informácia pre alergikov na mlieku z môjho obľúbeného obchodného reťazca ma však doslova priviedla k dileme - vidím dobre?
Mám medzi policajtami niekoľko kamarátov. Nedávno sa mi jeden z nich posťažoval, že ho na porade ich riaditeľ sfúkol, pretože mal za posledný mesiac "málo alkoholu". Keď som zistil, o čo presne ide, rozum mi takmer ostal stáť nad zvláštnosťou tejto logiky.
Som asi úchylný. Keď niekde zbadám čísla, priam ma to láka nad nimi premýšľať a odhaľovať zákonitosti. Tesco prišlo v novom roku s novým letákom s cenami už v eurách a na jeho poslednej strane má zobrazené tri nákupné vozíky spolu s tromi pokladničnými blokmi, poukazujúcimi na výhodnosť nákupu. Keď som si jednotlivé vyobrazené bloky prešiel, dospel som k neuveriteľnému zisteniu: Tesco v nich nesprávnym počítaním nielen ignoruje základnú matematiku, ale aj deklarovaný konverzný kurz. Uhádnete, koľko z blokov bolo v poriadku?
V centre Bratislavy možno takmer denne stretnúť turistov z Rakúska, ktorí k nám prichádzajú za krásami a históriou, no najmä za vychýrenou slovenskou - pre nich ešte stále lacnou - kuchyňou. Aj Vy ste podľahli dojmu, že sme v našej slovenskej mikrodierke sveta naozaj omnoho lacnejší ako naši susedia, dlhoročne zdieraní kapitalizmom? Nechajte si poradiť, doprajme Rakúšanom, nech sa spokojne najedia, my zatiaľ nasadnime do auta, či autobusu a hurá k susedom!
