Je človekom, ktorý rád chodí do prírody, spoznáva nové krajiny, má rád ľudí a poteší ho úsmev. Je známy kritickým prístupom k veciam, ktoré by mali správne fungovať a nefungujú. Zoznam autorových rubrík: Pohľady, Jazykové okno, Stalo sa Julovi, Kultúra, Kocúrkovo, Ma-ti-ka nevážne vážne, Recenzie, Súkromné, Nezaradené
Videl som nedávno status na facebooku, kde bol povzdych, že pán poslanec Blaha v rámci diskusie zablokoval dotyčnej možnosť prispievať. Pred dvoma dňami som sa na facebooku zapojil do diskusie aj ja a to som zrejme nemal robiť...
Moja stará mama v Topoľčanoch chodí po lekároch. Skoro ráno (rozumej o 05:00 hod.) musí ísť do nemocnice, aby sa stihla zapísať na zoznam, kde už sestrička napísala niekoľko mien. Ja som sa rozhodol, že si to zariadim inak.
V mojom živote sa už okolo mňa premlelo veľa ľudí. Niekto sa iba krátko mihol, s niektorými sme v kontakte celé roky. Ja som mal možnosť stretnúť v tom úžasnom spektre aj niekoľko ľudí, ktorí zmenili môj život.
V sobotu skončila súťaž Zem spieva, ktorú priniesla RTVS. Týmto vydareným projektom naplnila svoje poslanie, za čo jej treba poďakovať. Finále, najmä časť SMS hlasovania, však sprevádzali komplikácie a objavili sa mnohé otázniky.
Žijeme v ére regulácie. Na jednej strane je spokojný zákazník, na druhej strane – pochopiteľne – nie príliš spokojné firmy, ktorým klesajú výnosy, úroky, poplatky. Niekedy je až neuveriteľné, čo dokážu vymyslieť..
V týchto dňoch sme svedkami pohybu v zdravotníctve a školstve. A tak ako jazda na kolotoči je pre niekoho príliš pomalá, zatiaľ čo inému sa z rýchlosti točí hlava, tak aj na pohyb v školstve môžeme nazerať viacerými optikami.
Školstvo je už roky na chvoste akéhokoľvek záujmu politikov. Vždy pred voľbami predstavuje tému, ktorá po voľbách ustupuje do úzadia.
Október sa práve začal, lístie tíško padá, do dušičiek skoro mesiac, pred regálom zvada.
Milan, pamätáš sa na naše prvé stretnutie? Ja som bol mladý učiteľ na Gymnáziu Matky Alexie na Palackého ul., ešte študent matfyzu, hľadajúci pevnú pôdu pod neistými učiteľskými nohami a Ty kapucín, ktorého študáci úplne "žrali".
Integrácia dopravy hýbe svetom, pomerne úspešne u našich českých susedov. Príkladom môže byť Integrovaný dopravný systém Juhomoravského kraja, IDS JMK, prípadne integrácia v okolí Ostravy. V Bratislave sa integrácia zatiaľ len spomína, aj keď je z času na čas okolo nej trochu rozruchu. Naposledy to vyzeralo veľmi sľubne týždeň a pol dozadu, kedy mala nabehnúť aspoň čiastočná integrácia územia Bratislavy a územia smerom na Záhorie. Nuž, smola, pripravené fanfáry sa odložili, verejnosť sa všetko včas dozvie.
Dnes a zajtra sa v Opere Slovenského národného divadla v Bratislave koná premiéra Rossiniho opery Barbier zo Sevilly. Tak to aspoň hlása pútač na historickej budove v centre Bratislavy. Divadlo má permanentne problém zaplniť hľadisko a Rossiniho opera ako ľahšie sústo má šancu diváka pritiahnúť. Musel by však o tom vedieť.
Už viackrát som sa stretol s tým, že aj napriek všemožným snahám európskych inštitúcii o označovanie krajiny pôvodcu potravín, výrobcovia nacházajú cestičky, ako neraz "zamaskovať" skutočnú krajinu pôvodu. O zemiakových lupienkoch Slovakia je známe už dlho, že sa vyrábajú v Česku, časť ich ďalšieho sortimentu v Maďarsku. Ale že si na seba slovenský obal, niečo ako slovenský kroj, oblečie na seba syr vyrobený z mlieka od poľských kravičiek, to už sa mi zdá byť ozajstná drzosť.
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna krajina a v nej traja obyvatelia - krtko, zajačik a lasička. Pomerne svorne si v nej nažívali, akoby aj nie, keď zarábali podobne, niečo okolo 800 eur. Jedného dňa sa lasička rozhodla, že vzhľadom na náročnosť jej povolania by mala zarábať aspoň 1,6-násobok priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov. Dala výpoveď, a keďže ju nemal kto nahradiť, zvieratká pristúpili na lasičkine podmienky. A tak lasička, hoci s ňou môžeme v mnohom súhlasiť, dosiahla veľmi zaujímavý efekt.
Kolobeh života je neúprosný - posledných niekoľko dní sme mohli byť svedkami neuveriteľného zníženia cien helovínskych tekvičiek, dušičkových vencov a podobne ladeného sezónneho tovaru. Keďže Vianoce podľa obchodníkov už-už klopú na dvere, museli sa tekvičky a dušičky vrátiť do pravdepodobne najzastrčenejších kútov veľkoskladov, kde opäť bez povšimnutia počkajú do budúceho septembra, či augusta, kedy obchodníci - opäť v predstihu - pripravia dušičkovo-helovínsky ošiaľ. Obchody sa zaodeli do Vianočného šatu, presladené nápoje sa prezliekli za Vianočný kamión, luxusné bonboniéry nás chcú navnadiť k nákupu v tvare stromčekov a hviezd, jednoducho zavládla pravá Vianočná idyla...
V každom remesle sa okrem ľudí na svojom mieste nájdu neželané čierne ovce. Môžu to byť nepoctiví taxikári, úplatní lekári, či policajti, ktorí sa okrem práce v službe nechali zlákať na druhú stranu, na pomyslenú šikmú plochu. Takíto ľudia robia svojmu stavu iba hanbu a tendencie očistenia sa od nich možno iba privítať. V piatok tak urobila polícia, kedy bol zadržaný policajt, ktorého obvinili z viacnásobného prepadnutia banky. Divák si mohol prísť na svoje, pretože TV JOJ zverejnila detailný priebeh akcie. Na prvý pohľad pompézna akcia, na pohľad druhý, tretí, či piaty...
Z času na čas sa ku mne mailom dostane prezentácia, ktorá okrem viac, či menej zaujímavého obsahu apeluje na to, aby som ju poslal 3, 8, 12 či "n" ďalším ľuďom, pričom používa rôzne lákadlá. Ak pošlem, bude šťastie, budú peniažky prípadne obdržím iné dobrá. V horších prípadoch po lákadlách prichádzajú vyhrážky - ak nepošlem, tak príde nešťastie, budem bez peniažkov, alebo ma postretne iná pliaga. Pred niekoľkými dňami som dostal už niekoľkýkrát prezentáciu, ktorá sa pozastavovala nad tým, že v tomto roku máme v októbri päť sobôt, päť nedieľ a päť pondelkov, ale pozor! Toto sa stáva iba raz za 823 rokov...
Hlavné správy, najmä v komerčných televíziách, majú svoje čaro. Sú dynamické, neraz s prívlastkami šokujúce, či exkluzívne. Celkom isto je ich cieľom okrem informovania aj pritiahnutie divákov a ich pozornosti k nasledujúcemu večernému programu. Preto sa podľa mňa na rozdiel od pracovných dní objavujú cez víkendy v správach aj ľahšie stráviteľné príspevky. Inak tomu nebolo ani v sobotných správach na Markíze, kde ukazovali fašiangy v spišskej obci Harichovce. Všetko by bolo v poriadku, keby televízia v správach neoznámila, že sa s fašiangami tento víkend lúči celé Slovensko a od stredy začne štyridsaťdňový pôst.
Dnes mi do oka - okrem malej nečistoty - padla aj lákavá inzercia: "Chýba Vám 25-250 € pred výplatou? Online pôžička bez registrácie!". Prevrátil som očami, čo to už len môže byť za firmu, keď sa jej oplatí požičať niekomu 25 eur? Keď som sa po prekliku na stránke poskytovateľa okrem iného dozvedel, že "Za pôžičku nie sú účtované žiadne úroky, zaplatíte iba poplatok za sprostredkovanie pôžičky", nebolo mi viacej treba a pustil som sa do rýchlej analýzy. Zistenie? Bulvár by isto napísal, že šokujúce. Nezvyknem to robiť, ale tentoraz naozaj odporúčam, ak máte čas, aby ste si vzali niečo na upokojenie a prešli spolu so mnou k ďalším riadkom.
V sobotu, 22. januára, sa v bratislavskej inchebe konal ples bratislavských farností. Kedysi dva samostatné plesy - ples speváckeho zboru Chorus Salvatoris a ďalší ples, ples blumentálskeho zboru "Béčko", sa od minulého roku spojili do novej spoločnej akcie - plesu bratislavských farností. Nie je to nič imoriadne, plesová sezóna je v tomto čase tradične v plnom prúde. Na rozdiel od iných plesov však uprostred skvelej zábavy dorazili policajti a všetci museli opustiť priestory plesu. Bomba...
Dnešný svet je takmer dokonale on-line. Ešte sa ani lístok nepohne a už sa o tom môžete dočítať na internete v on-line médiách. Rýchlosť, včasnosť informácie je v niektorých prípadoch nevyhnutná a sú to práve novinári, ktorí prinášajú dianie prostredníctvom svojej práce. Časy, kedy novinárčina bola aj vecou profesnej hrdosti a cti, sú, žiaľ, zrejme definitívne za nami.
