"Grüss Gott" - ozýva sa od pokladne v do ružova ladenom drogériovom reťazci v mestečku Hainburg, ležiacom kúsok za slovensko-rakúskymi hranicami. V predajni je pomerne čulo, medzi nakupujúcimi znie prevažne slovenčina. Nákupné vozíky sa prehýbajú pod ťarchou detských plienok, pracích práškov, sprchových či vlasových šampónov a ďalšieho tovaru. Ceny sú, prirodzene v eurách. Okrem klasickej ceny, vytlačenej čiernou farbou, nás - obete konzumu - lákajú na špeciálne ružové ceny. Tieto ceny však platia iba pre majiteľov vernostných kariet.
Je to vôbec možné? Pozerám na tovar, ktorý po prerátaní konverzným aj trhovým kurzom vychádza takmer o 40 percent menej ako v obchodoch na našom milovanom Slovensku. Zvučne znejúce zavedené pracie prášky, za ktorými sa ideme roztrhať v našich reťazcoch v megaakciách za cenu 599,- SK, miznú v nákupnom vozíku za prepočítaných 360,- Sk, šampóny a sprchové gély v bryndzovo-haluškovej cene 80,- Sk padajú do vozíka za neuveriteľných wiener-schnitzlových 1,75 EUR, čo je v prepočte cca. 54,- Sk. Voda po holení pre nás, športovcov, ktorú na slovenskom brehu Dunaja kúpim iba horko-ťažko za menej ako 350,- Sk sa na mňa škerí z rakúskeho pultu v neakciovej hodnote 5,99 EUR, čo vychádza na cca. 190,- Sk.
Myslíte si, že je v tom nejaký háčik? Ale kdeže, vernostná karta sa dá získať na počkanie, s tým, že po vyplnení žiadosti Vám ihneď odovdajú dočasnú papierovú kartu a do niekoľkých týždňov k Vám domov poštou dorazí jej plastová verzia. Asi jediný problém slovenských kupujúcich je v tom, že v tomto obchode ešte neprijímajú pomerne rozšírený typ platobnej karty, preto pred prípadným nákupom odporúčam vymeniť koruny za eurá, prípadne si počkať niekoľko dní na naše vlastné, tvrdo zarobené slovenské eurá.
Ešte stále váhate, možno namietate, že benzín, či nafta sú drahé. V tom prípade mám pre Vás bonus - cestou naspäť si nenechajte ujsť príležitosť načerpať pohonné hmoty, veď 0,985 EUR za liter sa tiež ešte na Slovensku nenosí.
Zhrňme si to. V Rakúsku sa dá veľkým rodinným nákupom ušetriť slušná kopa peňazí, zároveň si dotankujete nádrž lacnejšie ako u nás na Slovensku. A to musí rakúsky obchodník zaplatiť priestory a predavačky, ktoré keby videli platy svojich slovenských kolegýň, pravdepodobne by horko zaplakali, ani nehovoriac o neporovnateľne vyššej kúpnej sile rakúskeho obyvateľstva. Nie je to aj podľa Vás prinajmenšom zvláštne, že tieto obchody fungujú a pritom zrejme nerobia žiadnu charitu? Zachytil som diskusiu o tom, že u nás sa obchodníci vyhovárajú na vyššie nákupné ceny, ktoré musia platiť dodávateľom, logika však nepustí. Nech mi ešte niekto niekedy povie, že za socializmu sme sa mali lepšie a pridá notoricky známe spomienky na 2,- Kčs za liter mlieka. Miesto do teplých krajín ho asi pošlem na nákup drogerky do Hainburgu...
