reklama

Žumpalistika alebo kde sa stratila profesná novinárska hrdosť

Dnešný svet je takmer dokonale on-line. Ešte sa ani lístok nepohne a už sa o tom môžete dočítať na internete v on-line médiách. Rýchlosť, včasnosť informácie je v niektorých prípadoch nevyhnutná a sú to práve novinári, ktorí prinášajú dianie prostredníctvom svojej práce. Časy, kedy novinárčina bola aj vecou profesnej hrdosti a cti, sú, žiaľ, zrejme definitívne za nami.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (21)

Masový vrah v Devínskej Novej Vsi. Má okolo pätnásť rokov a ide asi aj o drogy. Nie, má okolo päťdesiat rokov. Päť mŕtvych. Sedem mŕtvych. Desať mŕtvych.

V pondelok bolo Slovensko svedkom neuveriteľnej drámy, kedy sa len ťažko hľadajú slová, ktorými možno popísať hrôzu, ktorá sa stala. Svoje si zažili najmä obyvatelia Devínskej Novej Vsi, spolu s nimi však bolo v strehu celé Slovensko, dokonca celý svet. O dianí z miesta tragédie prichádzali informácie prostredníctvom novinárov, vďaka ktorým mohli ľudia takmer on-line sledovať vývoj situácie v Devínskej.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Až potiaľto je to úplne v poriadku, veď to je práve úlohou práce novinárov. Mal som však možnosť zhliadnuť záznam tlačovej konferencie, ktorú zvolali priamo na mieste policajný prezident Jaroslav Spišiak a minister vnútra Daniel Lipšic, kde sa niektorí novinári doslova "blysli". Záznam si môžete pozrieť napríklad na tejto linke (vrele odporúčam), priblížme si z neho niekoľko momentov:

Minister vnútra Daniel Lipšic: "Dnes nemáme ešte ani identitu osôb, ktoré boli v byte zavraždené."

Novinárka: "Nemali tam všetci trvalý pobyt v tom byte?"

Minister vnútra: "Ešte raz. My nepoznáme v tomto okamihu presnú identitu obetí."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pomyslenou čerešničkou na torte bola výčitka novinára, ktorý sa sťažoval, že "tu ľudia voľne chodili po ulici a až v podstate keď bolo po tom sa natiahli policajné pásky, akurát novinárov nechceli pustiť, to bolo celé, inak tu bol voľný pohyb. Prečo až teraz? Žiadne informácie nechodili, vlastne krátko po tom, čo sa to stalo."

Policajný prezident Jaroslav Spišiak veľmi rozumne odpovedal, že to bolo kvôli tomu, aby neboli poskytnuté dezinformácie.

Na to novinárka opäť boduje: "Ide o to, že keď sme nemali informácie, nemali sme inú možnosť, ako informovať iba to, čo sme počuli z druhej ruky, a to síce nebolo pravdivé..."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Neskôr opäť hovorí policajný prezident: "A pohybovať sa na mieste činu, kde sa strieľa a kde sú stopy, ktoré môžu buď vyvrátiť alebo usvedčiť páchateľa, je podľa mňa nevhodné a fotiť ... pohybovať sa médiám na miesta tak rozsiahleho trestného činu, jak je tento, bolo na mieste zakázať."

Toto je ukážka toho, kam môže dospieť snaha za každú cenu prinášať informácie v čo najkratšom čase. Naozaj sa chceli naši novinári po vzore ich zahraničných renomovaných kolegov pohybovať medzi svištiacimi guľkami? Mať fotku páchateľa z profilu, spredu, ešte moment, poprosím chvíľu postáť... A keď nemajú dispozícii oficiálne informácie, radšej pustia do sveta "to, čo sme počuli z druhej ruky", len aby ich denník nebol oproti konkurencii ani minútu pozadu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prešlo niekoľko dní, keď už "niet o čom", pretože všetci majú podobné informácie a tie už zverejnili. Niektoré médiá a ich novinári - v snahe priniesť ešte niečo iné ako ostatní - sa neštítia zverejniť naturálne fotografie obetí, ako ešte ležia v izbe, či pod umývadlom v kúpeľni bytu v kaluži krvi. Je toto naozaj ešte únosné?

Na mušku sa pochopiteľne dostáva aj rodina vraha. Najbulvárnejší z bulvárnych, denník Plus jeden deň, píše vo svojom článku o tom, ako "po dohode s políciou sa preto rodičia, sestra aj brat rýchlo zbalili a odišli k príbuzným do Maďarska." Aktuálnym novinárskym vrcholom je podľa mňa táto pasáž článku: „Je mi ich ľúto, veď s tou hroznou vecou nemajú nič spoločné. Bývajú tu celé roky a ich syna som nikdy nevidela,“ dozvedeli sme sa v bratislavskom paneláku, v ktorom bývajú.

Pravda vo svojom článku kontruje: "Ako sa Pravde podarilo zistiť, sestra Ľubomíra Harmana Monika je vzdelaním inžinierka a pracuje v bankovom sektore. Keďže pred verejnosť si zatiaľ neželá predstúpiť, pre médiá sa v tejto chvíli nemieni vyjadrovať a kategoricky odmieta poskytovať rozhovory. Pokúsili sme sa s ňou spojiť v jej zamestnaní, dostali sme však informáciu, že tento ani ďalší týždeň nebude k dispozícii."

Áno, je hrozné, čo sa v pondelok v Devínskej Novej Vsi stalo. Ale tu sa dostávame ešte do hlbšieho bahna. Novinári už boli v paneláku, kde bývajú rodičia páchateľa, kde ich zrejme nenašli a tak "ako trofej" prinášajú slová susedov. Aká by asi bola prvá otázka na rodičov, ktorí by im otvorili dvere? "Ako sa cíti matka masového vraha?" Niektoré paranovinárske hyeny sa zrejme dostali už aj k sestre a tak rýchlo za ňou do práce. "Čo hovoríte na to, že Váš brat vystrieľal sedem ľudí?" To by boli titulky: "Exkluzívne - spoveď zúfalej matky masového vraha!", "To je ona - sestra masového vraha!", "Videli sme posteľ, na ktorej v detstve spával masový vrah!"

Okrem tragédie postihnutých rodín sa udiala aj veľká osobná tragédia rodiny strelca z Devínskej Novej Vsi. Pre nich to bol v prvom rade ich syn, či brat. Aj oni budú riešiť pohreb svojho blízkeho, na ktorom ich budú fotografovať novinári, len aby mohli ešte za čerstva zverejniť fotku "plačúcej matky masového vraha".

Toto je miesto, na ktorom sa mi chce zvracať. Výkon niektorých novinárov na tlačovej konferencii bol na úrovni absolventa základnej školy. Ba čo viac, ďaleko za ním, pretože absolvent základnej školy už má vyvinutú logiku. Ako sa mohol novinár po jasnej a zreteľnej odpovedi D. Lipšica, že ešte nie je známa identita obetí, vzápätí spýtať, či tam mali obete trvalý pobyt? Je to svedectvo neprofesionality a uverejnenie fotografií obetí, ktoré útočia na najnižšie ľudské pudy, zas iba poukazuje na hlboký a prízemný primitivizmus. Časy, kedy prinášali informácie novinári typu Vladimír Ferko, Slavo Kalný, Rudo Fabry a podobné zvučné mená slovenskej žurnalistiky, sú zrejme definitívne za nami. Mnohí dnešní "tiežnovinári" im nielenže nesiahajú ani po členky, ale pravdepodobne im tieto mená ani nič nehovoria. Nemožno všetkých hádzať do jedného vreca, ale sú to práve títo tiežnovinári, ktorí vytvárajú obraz súčasnej slovenskej žurnalistiky. A tak okrem svojej sústrasti rodinám obetí, ale tiež rodine páchateľa prajem svoju úprimnú sústrasť aj rodine slovenskej žurnalistiky.

Július Žatko

Július Žatko

Bloger 
  • Počet článkov:  69
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Je človekom, ktorý rád chodí do prírody, spoznáva nové krajiny, má rád ľudí a poteší ho úsmev. Je známy kritickým prístupom k veciam, ktoré by mali správne fungovať a nefungujú. Zoznam autorových rubrík:  PohľadyJazykové oknoStalo sa JuloviKultúraKocúrkovoMa-ti-ka nevážne vážneRecenzieSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu