Prezidenta vnímam pragmaticky ako reprezentanta, ktorý nemá čo pokaziť. Ak aj vráti zákon späť do parlamentu, je pravdepodobné, že v ďalšom kole zákon prejde, či sa to prezidentovi páči, alebo nie. Prezident je však aj jasným signálom smerom do okolitého prostredia, tak ako aj smerom k občanom nášho štátu, signálom o krajine a ľuďoch, ktorých zastupuje. Ak aj nie je ideálom, mal by spĺňať aspoň minimálne osobnostné a charakterové požiadavky, mal by ctiť právo, tak, aby v národe vzbudzoval prirodzený rešpekt a úctu.
Za svoj mladý život som prišiel k presvedčeniu, že náš mikronárod má istú tendenciu k stádovitosti. Možno to pramení z pastierskej histórie, možno sú v tom pozostatky komunistického režimu, v ktorom bola jedna mládež, buditeľka rána, jedna a jediná správna strana. Niet preto asi divu, že ešte nedávno sme mali kult "Vlada" a jeho nezabudnuteľných seansí na Pasienkoch, kam sa stádo doslova zvážalo autobusmi, kedy nejedna staršia fanynka mala v modlitebnej knižke hneď vedľa svätého obrázku fotografiu Najväčšieho Vodcu Vladimíra Mečiara. Tak ako postupne slabla pozícia Vladimíra Najväčšieho, časť stáda ostala dezorientovaná a to bol správny moment, kedy sa stádo, blúdiace svetom, obrátilo k novému vodcovi, Robertovi Ficovi. Naozaj, stačilo osloviť tie správne voličské skupiny, zalepiť oči dôchodcom Vianočným príspevkom, milionárskou daňou zdaniť "kapitalistickú strednú triedu" a stádo je opäť spokojné, pretože má znovu svojho vodcu, novodobého Jánošíka, jednoducho "toho nášho Robka".
Niet pochýb, že kampaň má svoje smerovanie, každý z kandidátov má jasný komunikovaný vzhľad, svoje komunikované názory. A tak, ako aj "neprezidentská" reklamná kampaň vie aj z priemerného pracieho prášku vykúzliť "to najlepšie z najlepšieho", podobne je to aj pri prezidentskej kampani. A keďže do voľby prezidenta ostáva ešte pomerne veľa času, zastavme sa na chvíľu a prestaňme vnímať tlak kampane. Nalejme si čistého vína, siahnime po staršej tlači, vybavme si spomienky. Nesúďme, ale pozerajme sa na prichádzajúce podnety z kampane s otvorenými očami! Naozaj chceme prezidenta, ktorý - síce vyškolený zastávajúcim úradom - vyzerá presvedčivo, v skutočnosti sa nevie a nedokáže jasne vysporiadať so svojou minulosťou? Zabudli sme už na "starého uja", alebo si iba nechávame nahovoriť, že o nič nejde?
Je v poriadku, že sa prezidentský kandidát až takmer rektálne vtiera do priazne najmä už spomínaného stáda vyobrazením na bilboardoch spolu s novodobým Vodcom? Podľa všetkého je však tzv. Ficovolič spoľahlivý a keby za prezidenta s podporou Vodcu Roberta kandidovala aj odsudzovaná Malina Hedvigová, zrejme by jej na ceste k prezidentskému úradu nestálo nič.
Už v sobotu máme šancu rozhodnúť o tom, kto bude reprezentovať Slovensko ako hlava štátu. Postojom "ja voliť nepôjdem, mne je to jedno" nechávame Čierneho Petra v rukách druhých. Vychutnajme si tú úžasnú slobodu rozhodnúť sa, vyčleňme sa zo stáda a naozaj solídne zvážme, kto z kandidátov je pre nás prijateľný. Nenechajme sa opiť rožkom, nenechajme si ťahať medové motúzy popod fúzy. Spokojne a bez stresu sa obzrime do minulosti, nedajme sa odbiť bagatelizáciou prehreškov a prešľapov. Zrelo zvážme všetky pre a proti a zvoľme si za prezidenta toho správneho človeka.
