reklama

Ak chceš niekomu niečo povedať, neodkladaj to, pretože zajtra... už môže byť neskoro

V mojom živote sa už okolo mňa premlelo veľa ľudí. Niekto sa iba krátko mihol, s niektorými sme v kontakte celé roky. Ja som mal možnosť stretnúť v tom úžasnom spektre aj niekoľko ľudí, ktorí zmenili môj život.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Jano Beňačka bol mojim fyzikárom na Základnej škole na Tríbečskej ulici v Topoľčanoch, v ktorej som chodil do matematickej triedy. To nás predurčovalo byť jemne "vyšinutými", tak trochu inými ako boli ostatné deti. Jano bol skvelým učiteľom. Bol prísny, celkom určite, fyziku však dokázal veľmi pútavo priblížiť. V čase, keď ma učil fyziku, okolo roku 1986, sa u nás objavili na vtedajšiu dobu prevratné počítače, PMD85, ktoré sa na rozdiel od svojich predchodcov celkom pohodlne zmestili na pracovný stôl. Keď sme ako malí piataci, šiestaci dostali možnosť chodiť k Janovi na programátorský krúžok, myslím, že som dlho neváhal. Jano nás postupne vovádzal do tajov a majstrovstiev ovládania onej zvláštnej veci, zvanej počítač. Spolu sme písali prvé programy v jazyku BASIC, ktorých úlohou bolo na obrazovke vykresliť jednoduché obrázky. Doma som si obrázky kreslil na milimetrový papier, aby som ich neskôr nechal pomocou programu vykresliť na obrazovku počítača. Postupne sme napredovali, načítavali vstup z klávesnice, vykonali jednoduchý výpočet, vypísali výsledok na obrazovku. Prvé cykly, zložitejšie úlohy... Žili sme programovaním a Jano ho žil spolu s nami. Postupne prišli prvé súťaže v programovaní a moje prvé úspechy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Programovaniu som sa s Janom venoval nielen v škole, ale aj u nich doma. Trávili sme spolu veľa času, počas ktorého som doslova nasával ako špongia všetko, čo sa dalo. Jano podobne ako ja objavoval mnohé veci, aj keď na celkom inej vedomostnej úrovni, ako ja. Niektoré z problémov, ktoré riešil Jano, boli na mňa ešte v tom čase nad moje sily, ale vždy ma tešilo, keď som mal pocit, že som aspoň malý kúsok z toho nedohľadna Janovho riešenia zahliadol.

Život nejde vždy priamočiaro a tak aj v mojom prípade mi chýbal otec, ktorý v tom čase prehrával svoj nerovný boj s alkoholom. Keď sa dnes obzriem dozadu, uvedomujem si, ako veľmi mi vtedy chýbal otcovský vzor. V mojom prípade to bol práve Jano Beňačka, ktorý bol pre mňa veľkou autoritou. Bol môj učiteľ a vedúci krúžku, ale tým, ako veľa svojho času mi venoval, mi veľkou mierou nahrádzal chýbajúceho otca. Keď sme mali v rámci slohovej práce opísať nejakého človeka, ja som - celkom pochopiteľne - písal o Janovi. Ak som sníval o svojom budúcom povolaní, už vtedy som mal jasno - chcem byť učiteľom, takým, akým bol Jano.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po skončení základnej školy sa naše cesty rozišli. Na rozdiel od mojich spolužiakov, ktorí pokračovali v štúdiu na gymnáziu v Topoľčanoch, ja som sa dostal na matematické gymnázium v Bratislave, dodnes familiárne prezývané GAMČA. Jano prešiel učiť na gymnázium v Topoľčanoch, kde neskôr učil aj mojich spolužiakov zo základnej školy. Do Topoľčian som chodieval už iba na víkendy, ale paradoxne najviac som sa tešil, keď som ochorel, alebo sme v škole dostali mimoriadne voľno. Hneď ako sa dalo, ešte cestou zo železničnej stanice, som sa zastavil na topoľčianskom gymnáziu, kde som skočil pozrieť mojich bývalých spolužiakov a ... Jana. Počkal som si do zvonenia a kým mal cez prestávku dozor, alebo mal práve voľnú hodinu, sme spolu rozoberali všetky možné aj nemožné problémy, trendy, vývoj.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po gymnáziu som sa rozhodoval, kam ísť študovať ďalej. Vyhralo to - opäť celkom pochopiteľne - učiteľstvo matematiky a informatiky. Niekoľko rokov som potom po skončení školy sám zažíval radosti a strasti učiteľského povolania a opäť, teraz po rokoch, si uvedomujem, ako veľmi ma Jano ovplyvnil. Neskôr sa Jano odsťahoval z Topoľčian, učil budúcich učiteľov na Katedre informatiky na Fakulte prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, ja som zo školstva odišiel do komerčnej sféry. Z času na čas som si na Jana spomenul, niekoľko krát sme sa stretli. Vždy som si hovoril, že raz sa mu musím ozvať, aby sme opäť prebrali, čo je nové, aby som opäť fascinovane počúval, čo práve rieši, čím žije.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď som sa včera cez Facebook dozvedel správu o tom, že Jano zomrel, nemohol som tomu uveriť. Vynárali sa mi naše spoločné chvíle - s fyzikou, hodiny bádania a objavovania krás programovania, jeho úžasná obetavosť a ľudskosť. To, že sa mi venoval nielen v škole, ale že sme hodiny a hodiny strávili aj u nich doma, kde sa mi popri svojej rodine venoval, je pre mňa niečím, za čo sa iba ťažko hľadajú akékoľvek slová.

Jano, chcem Ti z celého srdca poďakovať. Ani nevieš, ako teraz veľmi ľutujem, že som s Tebou už celé roky nebol, aj keď som si neraz na Teba spomenul. Nerátal som s tým, že už možnosť stretnúť ťa mať nebudem a poviem Ti, že ešte stále nemôžem uveriť, že tu už nie si. Bol si človekom, ktorý celkom určite zmenil môj život a nasmeroval ma k rozletu. Bol si a v mojom srdci stále ostávaš Pán Učiteľ a Pán Človek. Jano, vďaka Tebe som tým, čím som. Ďakujem Ti za všetko...

Július Žatko

Július Žatko

Bloger 
  • Počet článkov:  69
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Je človekom, ktorý rád chodí do prírody, spoznáva nové krajiny, má rád ľudí a poteší ho úsmev. Je známy kritickým prístupom k veciam, ktoré by mali správne fungovať a nefungujú. Zoznam autorových rubrík:  PohľadyJazykové oknoStalo sa JuloviKultúraKocúrkovoMa-ti-ka nevážne vážneRecenzieSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu