Niekoľko faktov
Dnes večer po otvorení poštovej schránky som v nej - podobne ako mnohí ďalší občania - našiel informačný leták od pani ministerky Tomanovej, pani Vierky. Tvári sa síce nezaujato, no už po zbežnom prečítaní je jasné, že pani Vierka sa pokúša vyhnať dôverčivé ovečky z nebezpečného druhého dôchodkového piliera. Nie je na to sama, pozvala si k tomu sporiteľa Ľudovíta.
Sporiteľ Ľudovít sa v modelovom príklade rozhodol pre II. pilier, pretože, ako tvrdí leták, "v ňom mali byť najlepšie zhodnotené jeho odvedené peniaze". Leták porovnáva sumu príspevkov nášho Ľudovíta a stav na jeho dôchodkovom účte k 28. februáru 2009. Výsledkom je "zhodnotenie" vo forme zápornej sumy -102 eur. Po príklade nasleduje ubezpečenie, že vystúpenie z II. piliera a návrat do košiara I. piliera pre nás "v žiadnom prípade neznamená stratu". Po sekcii "najčastejšie kladených otázok" nasleduje postup "Čo má urobiť sporiteľ, keď sa rozhodne vystúpiť z II.piliera".
Pani Vierka v letáku poukazuje na riziko investovania do nejasných finančných trhov a ako alternatívu ponúka systém medzigeneračnej solidarity, ktorý je dlhodobo garantovaný štátom. Na inom mieste laškovne pritvrdzuje: Starobné dôchodky v prvom pilieri boli od zavedenia druhého piliera zvýšené o 38 percent a nabáda nás na porovnanie s výnosmi dôchodkových fondov v druhom pilieri.
Pri označení "viac ako vec verejná" s pani Vierkou plne súhlasím. Menej už so spôsobom, ktorý použila a ešte menej s jej pohľadom na problematiku. Je možné, že pani Vierka nemá k dispozícii demografickú krivku, z ktorej je jasne vidieť, že populácia starne? Z ktorej vidno, že sa nám postupne rodí menej a menej detí? Pani Vierka pripomína, že vyplácanie dôchodkov zo strany Sociálnej poisťovne garantuje štát a k tomu je viazaný nielen Ústavou SR, ale aj medzinárodnými zmluvami.
Rozprávková paralela
Neviem ako Vám, mne sa to čoraz viac podobá jednej veľkej knihe rozprávok. Z rozprávkového letáku pani Vierky cítime idylu rozprávky o troch grošoch, ale sama viac pripomína Šípkovú Ruženku, ktorá na čas zaspala, nevidí a možno nechce vidieť, že prísun nových grošov bude čím ďalej, tým viac slabnúť.
Máme na sebe ťažký balvan demografie, ktorý nás neúprosne ťahá ku dnu. A tak sa ako vlci pomaly ale isto ponárame a začíname spolu s balvanom topiť, zatiaľčo pani Vierka nás sťaby Červená Čiapkočka ubezpečuje, že podľa platných zákonov sa topiť predsa nemôžeme. V rozprávke jej košík s jedlom nabalila mamička, ale ako si plný košík zabezpečí o tridsať rokov, to už Karkulka v letáku nespomína.
Pani Vierka je súčasťou tímu novodobého Jura Jánošíka, ktorý rád priehrštím rozdáva. Spoločná kasa sa však postupne zmenšuje, a tak pani Vierka ako bačovka obchádza ovečky v druhom dôchodkovom košiari, ktoré by rada ostrihala, pretože ich vlnu vie aspoň nakrátko speňažiť. Je to už niekoľkýkrát, čo sama pani Vierka opäť rozpráva tú istú rozprávku, v ktorej sa ako bačovka pokúša zavracať ovečky z druhého dôchodkového košiara späť do zdanlivo idylického prvého dôchodkového košiara. A keďže ovečky jej nechcú len tak ľahko otvoriť, používa pri klopkaní na dvierka osvedčenú taktiku vlka, ktorou sa ich snaží presvedčiť - tak ako ešte pred chvíľou presviečala kozliatka - že im chce naozaj dobre.
Rozprávkový koniec?
Ježibabe perníková chalúpka mizne pred očami, tvrdí však, že potravy je dosť. Pani Vierka nám za naše peniaze ukázala, že postavou asi najviac vystihujúcou jej postoj je Alenka v ríši divov. Keby na leták vytlačila novú peknú rozprávku, urobila by možno lepšie. A keby v nej naviac naznačila víziu, ako chce naozaj riešiť problém s dôchodkami, naisto by zožala triumfálny úspech.
V tej rozprávke všetci žili, až kým nepomreli...
