Aj keď je Tesco otvorené non-stop, navečer už zvyčajne nie je ľahké dostať chlieb alebo pečivo, i keď sa spravidla dá nájsť alternatíva v podobe drahšieho baleného zahraničného chlebíka. Včera večer však aj napriek bohatej návšteve a návalu nakupujúcich mali priam vzorne vyčistené regále, po chlebe akoby zľahla zem. Spomenul som si na posledné roky, kedy bol chlieb na Silvestra úzkoprofilovým tovarom - beznádejne som pobehoval po obchodoch a len kde-tu zachytil medzi ľuďmi tichú správu: "vraj ho ešte majú napiecť tam a tam". Popri zháňaní som si želal, aby sa obdchodníci na ten nasledujúci rok pripravili lepšie, vyzerá, že márne.
Čím to je? Na jednej strane je zákon, ktorý zakázal predaj 1. januára. S tým je spojené riziko, že sa napríklad chlieb nepredá a ostane "na ocot". Na strane druhej je zjavný dopyt zákazníkov, ktorí v snahe nakúpiť na bežnú spotrebu a tiež na silvestrovské oslavy nachádzali nepochopiteľne prázdne regále. Možno to spôsobilo toľko skloňované Euro! Možno chce Tesco urobiť obrovský výpredaj potravín a na 16 dní zavrieť, aby nemuseli riešiť problém vydávania hotovosti v novej mene. Alebo sa dá vyhovoriť na finančnú krízu, to je teraz v móde. Podniky prepúšťajú, pretože je kríza. Obmedzíme spoje, pretože je kríza. Zrušíme predstavenia, pretože je kríza. Prestaneme piecť chlieb, pretože je kríza.
Máte pravdu. Netreba veci vidieť príliš tmavo, veď je tu nový deň. Možno zažijeme už spomínaný národný šport "zožeň si niekde ten svoj peceň chleba" spojený s orientačným behom po potravinách. Ešte stále však na rozdiel od krajín tretieho sveta máme možnosť dostať sa k potravinám relatívne bez väčších problémov. Koniec-koncov chipsov aj šumivého vína bolo v regáloch dosť, v najhoršom prípade môže zákazník zvoliť menej tradičné raňajky. Kríza tiež nie je nič príjemné, ostáva nám dúfať, že jej dopad nebude taký, ako bol dopad krízy v minulom storočí, veriť, že nás iba "lízne". S krízou je spojené riziko možného prepúšťania a neistoty, čo rezonuje pri predstave každodenného chleba. A čo Euro? Euro je euro, ale jesť sa musí. Vidno však obavy niektorých prevažne starších ľudí, ktorí nedôverčivo hľadia na príchod novej meny. Aj to je moment, ktorý môže zahmlievať obraz každodenného chleba.
Chcem nám všetkým popriať, aby sme v symbole chleba mali radosť z toho, že ho na rozdiel od iných národov nemusíme brať ako luxus. Chcem nám popriať, aby sa nám nová mena naozaj osvedčila ako stabilizačný faktor pre našu ekonomiku a aby aj vďaka tomu bol chlieb, symbolizujúci potraviny, dostupný pre všetkých. Prajem nám, aby sme v ďalšom roku mali i napriek doliehajúcej finančnej kríze dostatok chleba.
... chlieb náš každodenný daj nám dnes ...
P.F. 2009
