Za účelom hájenia práv a záujmov učiteľov boli ustanovené školské odbory. To, že školské odbory majú so školou spoločný asi už iba názov, je verejné tajomstvo. Pán Ondek, šéf odborov, predstavoval pre vládu záruku, že aj keď učitelia už dlhodobo vyjadrujú svoju nespokojnosť, situáciu udrží na uzde. Veď až doteraz sa celková nespokojnosť so stavom v školstve a najmä s finančným ohodnotením neľahkej učiteľskej práce prejavovala nanajvýš hundraním v zborovni a v kabinetoch. Veľa učiteľov pravdepodobne postupne kapitulovalo, mnohí sa stávali sa apatickými. Zatiaľ čo v iných povolaniach si ľudia ďalšou prácou zvyšujú svoju životnú úroveň, v školstve sa k nej len horko-ťažko priblížia.
Nestáva sa často, že veci okolo nás sú v takom pohybe, v akom sú dnes.
Ak by sa dnes za učiteľov postavili odbory – a je to ich psia povinnosť – využil by sa ich potenciál, organizácia a dosah na celú sieť škôl. Keďže odbory taktne mlčia, postupne bublanie v učiteľských radoch prerástlo v spontánny vznik nezávislých platforiem, učiteľských iniciatív. Baby sitting day, štrajk dlhých nosov, to boli malé iskričky v tme. Pnutie v učiteľských radoch je obrovské a tieto iniciatívy celkom logicky oslovili kolegov, aby si to bublanie nenechávali len pre seba, ale aby sa zomkli a spolu sa pokúsili neutešivú situáciu v školstve zmeniť.
Ostrý štrajk, ktorý v týchto dňoch zažívame, je doslova a dopísmena zázrakom! Veď vznikol „na kolene“, odborári majú ľudí, majú členskú základňu, majú pomyslené letisko, stačilo naštartovať... miesto toho hŕstka kolegov „na kolene“ strhla so sebou a pustila do pohybu masu ľudí, ktorí pre štát zabezpečujú vzdelanie, základ znalostnej ekonomiky. Pre niekoho predstavuje 12 tisíc ľudí malý zlomok z celkového počtu pedagógov, ale v skutočnosti je to strhujúci výsledok! Veď koľko učiteľov si jednoducho nemôže dovoliť pridať sa ku štrajku, pretože im to nedovolí ich finančná situácia! Koľko učiteľov čelí tlaku zo strany riaditeľov, ktorí sú opäť pod tlakom zriaďovateľov! 12 tisíc zmobilizovaných učiteľov, ktorí sa odhodlali obetovať svoju mzdu, ktorí idú s kožou na trh, je fantastický výsledok!
Treba jasne povedať, že štrajk je nátlaková forma protestu. Ozývajú sa argumenty, že učitelia si berú deti ako rukojemníkov. A či to vari nie sú učitelia, ktorí už roky trpezlivo pozerajú dopredu, kde im všetky doterajšie vlády ani nie ukazovali, ale iba rečami naznačovali svetlo na konci tunela? Každý má právo hájiť svoje práva a učiteľ má právo na dôstojný život, ktorého predpokladom je dôstojné finančné ohodnotenie. Rodičia celkom pochopiteľne majú počas štrajku problém, kam dať deti, ale aj to má šancu poukázať na to, čo pre našu spoločnosť školstvo zabezpečuje! V konečnom dôsledku ak to teraz možno vydržia spolu s učiteľmi, majú šancu, aby sa ich deti vzdelávali v lepších podmienkach.
Chcem vás povzbudiť, aby ste boli jednotní. Nejednotnosť sa ukázala na poslednom štrajku zdravotných sestier, kde sa aj vďaka úspešnému naštrbeniu jednoty sestier podarilo zrelativizovať ich formu protestu a celá aktivita môže vyznievať ako nepodarený nápad niekoľkých nespokojných sestier.
Len jednota učiteľov má šancu zabezpečiť, aby tiché bublanie po kabinetoch a zborovniach zaznelo tak, že ho bude počuť. A to tak, že to bublanie bude píliť uší, tak, že to spoločné bublanie prehrmí celou spoločnosťou.
Výsledok štrajku je neistý. Ale už teraz sa dá hovoriť o víťazstve. Problémy školstva, tie, ktoré boli až doteraz niekde v zavretom tlakovom hrnci, sa dostávajú do pozornosti verejnosti, hovorí a diskutuje sa o nich. Toto je živná pôda na to, aby sa veci pohli k lepšiemu.
Veľmi vám fandím a som pomyslene spolu s vami na barikáde.
