Spolu so zborom dnes spievame, a tak už večer pri nastavovaní budíka som si uvedomil nástrahu, ktorá v posune času na mňa striehla. Na jednom z mobilných telefónov som si vypol autoaktualizáciu času, aby som mal istotu, že ráno na ňom nájdem ešte "starý" čas. Keď som však vstal, uvidel som na mobiloch rovnaký čas, 7:44. Nastúpil stres - zaspal som, alebo mám ešte hodinu k dobru? Zapol som počítač, ktorý tiež ukazoval podobný čas, stále som však nevedel, či je už prestavený alebo nie. Rozposlal som niekoľko SMS v nádeji, že niekto z našich spevákov už bude hore a keďže sa ich odpovede zhodli, stres opadol.
Zanadával som si na dnešnú techniku. Kedysi sme u našej starej mamy jednoducho posunuli na klasických hodinách ručičky tak, ako bolo treba, dopredu, či dozadu. Dnešné elektronické zariadenia už zrejme majú nastavené, kedy sa mení čas a v daný deň sa automaticky prepnú. Mne to dnes ráno prinieslo zbytočný stres, aj keď hodina spánku naviac nikdy nie je zlá!
Ktovie, či sa ešte stále posun času z ekonomického hľadiska oplatí. Veď na druhej strane sa telo musí novému času prispôsobiť a nie každému to ide rovnako ľahko. V každom prípade sa budem snažiť zaobstarať si klasické hodinky, aby som si nabudúce mohol spokojne čas prestaviť tak, ako sme to vždy robievali. Technika je síce technika, ale jeden nikdy nevie. A ozaj, aký je vlastne čas?
