Text vedľa obrázku s nádhernou kytičkou bol nasledovný:
Složení kytice: 10x červená růže, 5x bílá růže, gypsophila, kokos, ruskus, galax, drátek, perličky, manžeta předem
Poznámka: nutné objednat min. 3 dny
Upozornění: při doručení v období od 13.2. do 15.2. vám bude k této kytici připočítána valentýnská přirážka 100 Kč
Pri čítaní poznámky som si uvedomil, že nie každá kytička sa dá naaranžovať len tak, kedy sa zákazníkovi zachce. To je celkom jasné a pochopiteľné. Keď som čítal ďalej, musel som sa párkrát vrátiť a prečítať nasledujúcu vetu znovu a znovu: při doručení v období od 13.2. do 15.2. vám bude k této kytici připočítána valentýnská přirážka 100 Kč.
To snáď nie je pravda?! To sa mi snáď len sníva! Kto to je ten Valentín? Prečo práve na Valentína je kytička drahšia??? Pamätáte si filmy pre pamätníkov? Vždy som ich rád sledoval a aj moja starká obzvlášť rada spomína na staré české filmy, v ktorých hrala Adina Mandlová, Hugo Haas a iné hviezdy kinematografie. Ani raz sa však nezmienila, že by v nich niekedy čo i len spomenuli akéhosi Valentína. Vyzerá, že Valentín, tajomná mystická postava, v našich končinách neexistoval. Mali sme Medzinárodný deň žien (tzv. „emdéžet" - MDŽ), oslavovali sme VOSR, chceli sme byť so Sovietskym zväzom na večné časy...
...večné časy pominuli, s nimi VOSR a päťročnice a zrazu kde sa vzali, tu sa vzali, nevedno ani odkiaľ prišli a už sa k nám začali potichu a pomaly nasťahovávať udalosti a bytosti, ktoré tu nikdy predtým neboli. Dušičky nemilosrdne vykopol „Heloween" a na adrese 14.2. sa usadil dovtedy nikomu nič nehovoriaci Valentín.
Stačilo pár rokov masírovania našich poddajných postsocialistických hlavičiek a efekt sa zákonite dostavil: skúste prísť 14.2. „na Valentína" domov bez kvetov prípadne bonboniéry najlepšie v tvare srdiečka. Zbytočne budete vysvetľovať, ako svoju polovičku milujete, práve ste podcenili možno jeden zo strategických momentov, kedy ste mohli svoju lásku podložiť konkrétnym dôkazom. A že zvyšných 364 dní v roku ju budete aj na rukách nosiť? Nuž, Vaše ruky mali byť pripravené hlavne na Valentína. Veď aj priateľka Vašej polovičky Ivana/Hana/Beta spomínala, ako jej Jano/Ivan/sused/hocikto iný priniesol kvietky/srdiečko/desať srdiečok/stotridsaťosem srdiečok.
A obchodníci? Tí sa z Valentína tešia asi najviac. Ich „dôkazom" lásky sú tony bonbonier Ferera v tvare srdiečka, gýčovité červené srdiečkové vankúšiky, plyšoví mackovia a kytičky s valentínskou prirážkou. Valentín je „in". Celkom slušne vyplnil miesto medzi Vianocami a Veľkou nocou. Aj keď iba nakrátko, keďže Dušan, môj kolega z práce, už deň po Valentínovi hlásil výskyt veľkonočných vajíčok v Tescu.
Ktovie, nabudúce už možno budeme sláviť nielen Valentína ako sviatok „zaľúbených", ale aj Huga ako sviatok všetkých „papkáčov", Alfonza ako sviatok „tých, čo neradi vstávajú", na Kazimíra sviatok „nešikovných", na Tichomíra sviatok „mlčiacich žien" a na Serváca sviatok „ľudí so zažívacími ťažkosťami". Je síce otázne, čo by zaplnilo regály reťazcov, ale to predsa nie je podstatné: hlavne nech si to národ osvojí a zapíše do diára.
Keďže kytička z úvodu článku je pre moju maminu, ktorá sa našťastie narodila až 16.2., valentínskej prirážke som sa úspešne vyhol. Ktovie dokedy? Je celkom možné, že tento deň v kalendári nám okolitý svet a obchodníci prinesú Lintintína či Dilintintína a to si nechcem ani predstaviť, o akú veľkú dilintintínsku prirážku budem v tom prípade ľahší. Ostáva veriť, že zdravý rozum zvíťazí. A mamke aj bez valentínskej umelej romantiky prajem všetko najlepšie! :-)
