V tom čase stálo štandardné ostrihanie s názvom "tupý strih" neuveriteľných sedem korún. Keď som sa dostal na rad, prišla od pani holičky klasická otázka "ako?" a ja som dal klasickú odpoveď "skrátiť". Tupý strih sa jej na mne celkom vydaril, už-už som čakal, že pôjdem zaplatiť, keď sa pani opäť spýtala:
"Prajete si aj umyť hlavu?"
Bolo mi to jasné. To sú služby! To nie ako v Topoľčanoch, za sedem korún tupý strih, tu v Bratislave mi za to ešte aj umyjú hlavu! Pritakal som a vychutnával som si príjemnú vôňu šampónu a ešte príjemnejšiu teplú vodu, ktorá mi po hlave stekala do umývadla, o ktoré som sa pohodlne oprel.
"Prajete si aj vyfúkať?"
Aní na chvíľu som nezaváhal. To je paráda, ešte mi aj vyfúkajú hlavu, tomu hovorím komfort...
"Môže byť aj brezová voda?"
Bol som v siedmom nebi. Ako môžu tí ľudia v tých nemožných Topoľčanoch existovať? Ostrihaný, s umytou vyfúkanou hlavou a vôňou brezovej vody z mojich vlasov, to bolo niečo pre mňa, pubertiaka! Bolo to ako vo sne.
"Dvadsaťsedem korún, mladý pán"
KOĽKO??? Sen spľasol a nastala realita. Brezová voda, vyfúkaná hlava, KOĽKO? Vari to nie je za tých sedem korún, na čo som bol z domu zvyknutý? Neveriacky som pozeral na blok, kde bol naozaj tupý strih za sedem, ale hneď pod tým ocenené položky - umytie hlavy, fúkaná, brezová voda. Prehltol som naprázdno a vybral z peňaženky moje týždenné vreckové so slovami "to je dobré". Našťastie stravu som mal na internáte zaplatenú, bez Večerníka, ktorý som si kupovával, som sa ten týždeň zaobišiel a aspoň pár dní som sa nedotlačil treskou kúpenou z neďalekého non-stop bufetu Tempo. Ešte šťastie, že som nemal menej, možno by som si ešte musel svoje strihanie odrobiť.
Bola to pre mňa dobrá škola. Odvtedy viem, že každý špás niečo stojí, aj také "obyčajné" umytie hlavy. Hoci dnes už strihanie nestojí sedem korún ako vtedy, dodnes si na to občas spomeniem, keď sedím v mojom obľúbenom holičstve na Obchodnej ul. ...
"Prajete si aj umyť hlavu?"
:-)
