„Zaregistrovali ste pred časom v predajni Billa tieto parfémy?", tasí z vrecka nejaké podozrivé flakóny.
"Nie." Zase strata času. Zase som sa nechala odr...ť. Že prieskum mienky. To v akom sne žijem???
"Určite nie? Mali sme tam veľkú kampaň..."
"Nie, ja do Billy chodím nakupovať potraviny."
"Nevadí, pretože ja vám teraz tieto úžasné parfémy predstavím." Tvári sa akoby som vyhrala v lotérii, ale ja sa cítim presne opačne.
"Viete čo, nemám záujem, už máme doma parfémov dosť a kvôli deťom to skoro vôbec nepoužívame."
"Ale my robíme prieskum (tak predsa!!! :o)) a veľmi nám pomôže, keď nám prezradíte, ktorá vôňa sa vám páči viac?"
Strieka si na obe končatiny z oných inkriminovaných fľašiek a strká mi ich pod nos. Zdajú sa mi rovnako obyčajné, ničím výnimočné, ale nakoniec, nech už mám pokoj (ktorý aj tak tuším, že mať nebudem), volím jednu z nich.
"Máte veľké šťastie, pretože ja vám tento parfém dám celkom zadarmo! Je váš!"
Strká mi do rúk voňavku v celofáne.
„...tento parfém je veľmi kvalitný, pokračuje, ...v Paríži ho predávajú až za 120 eur! Vy ho dostanete zdarma!!!"
Darmo však odo mňa mladík čaká ovácie. Viem, že príde ALE.
"Ja vám teraz ukážem dve ďalšie dámske vône. Ktorá sa vám páči viac? Táto? Zaplatíte mi za ňu len 40 eur, ako som už vravel, tieto parfémy stoja v Paríži tri krát viac, a za 40 eur budete mať túto dámsku vôňu a túto pánsku zdarma!"
"Ďakujem, nemám záujem, už som vám vravela, že mám parfémov doma dosť."
Vraciam mu „parfém zdarma" späť.
"Naozaj? Ale viete čo?, stišuje hlas, toto bude zaujímavé, prinajmenšom nejaký neslušný návrh, ...taká pani pred vami čo kupovala, mi nechala celkom slušné sprepitné... (úha, to sú mi veci :))), ak ma neprezradíte, môžeme sa dohodnúť, dáte mi len 10 eur a dám vám tento jeden parfém (ten zdarma)..."
Opäť mi strká voňavku do ruky.
"Ďakujem, nemám záujem."
"Len 10 eur! Dám vám na to samozrejme aj potvrdenku!"
Potvrdenka na prísne tajnú dohodu, rétorika tohto chlapca je kúzelná.
"Lenže mne je ľúto vyhodiť 10 eur za niečo, čomu neverím a čo nepotrebujem. To si radšej kúpim dvadsať kopčekov zmrzliny."
Amen.
Takto skončila naša debata o "Bille". Je to dokola to isté. Obchodníci naobliekaní super seriózne si vás s úsmevom odchytia, predvedú vám svoj famózny produkt, ktorý údajne v zahraničí stojí nemalé peniaze, následne sa vás snažia presvedčiť, že je už váš. Naozaj, hneď teraz, nestojí to vôbec nič, teda, no, trošku, ale len ozaj niečo malé treba pre to spraviť, iba toto ešte kúpiť. Pointa je samozrejme v tom, že keď si toho dňa daný produkt kúpi čo len jeden naivný zákazník, tak zvyšné zásoby môžu skutočne zdarma porozdávať a ešte stále by boli ziskoví. Ale to by to nesmeli byť svinky nenažrané.
