Zjednotiť, nediskriminovať, až dvom tretinám pridať. Sú medzi nimi aj moje kamarátky, ktoré na materskú nastúpili hneď po vysokej škole. Nie sú to žiadne "vyžírky", čo by odmietli ísť na pracovný trh a chceli len parazitovať na tom, čo sme do štátnej kasy vrážali my so svojimi odvodmi. Jednoducho to dieťa prišlo skôr než zaradenie sa do pracovného procesu. Mohla som medzi nimi byť aj ja a teraz sa namiesto frflania vytešovať, že mi pridajú.
Koľko dajú, toľko ochotne prijmem. Myslím si, že aj keby rodičovský príspevok bol n-krát menší, než je to, čo mnohé nazývame almužnou, deti sa rodiť budú... Problém je, že človek si ľahko zvykne na "luxus". Trošku silné slovo pre 256 eur mesačne, ale... Na tejto báze funguje aj marketing mnohých firiem. Taký mobilný operátor vám napríklad v rámci akcie ponúkne tri mesiace s dvesto voľnými minútami navyše zdarma - boli by ste hlúpi, keby ste to neprijali. A potom akcia skončí, lenže vy už ste si predsa na tých dvesto minút zvykli. Tak vás to zamrzí, aspoň väčšinu. Operátor ráta s tým, že si paušál prirodzene zvýšite, lebo už sa bez tých dvesto minút navyše nezaobídete, keď ste ich vedeli počas akcie tak krásne využiť.
Aj ja som vedela celých, celučičkých 256 eur mesačne využiť. Rovnako ako aj tých 164 eur predtým, než nám naša vtedajšia ľavicová vláda populárne nepridala. A teraz sa vo vnútri búrim. Ako keď malému dieťaťu vezmete hračku z ruky a poviete "No, no, no, musíme vrátiť späť, nie je naše...".
Ale ruku na srdce, bude to zrejme o mojom egoizme a nie o "donebavolajúcich sprostostiach", ktoré vymýšľa ten oný, Mihál.
Ale ako som už povedala, ja sa politike nerozumiem. Takže ak je to naozaj celé sprostosť, prosím vás, upozornite ma na to. Nech už toľko s tými tehotnými študentkami nesúcítim.