Tak reku, že dáme vedieť, že žijeme, aj keď blog krásne flákame. Bol to polrok plný neuveriteľných zážitkov, fascinujúca oranžová plastová miska, s ktorou sa dá trieskať po všetkom, čo je práve nablízku, strašná sranda z toho, ako sa mama ksichtí, keď TO zase spravím do čerstvo prebalenej plienky, jedinečná chuť mojej pästičky (ale nemá na delikatesu v podobe palca na nohe!)... No a hlavne to, ako sa na mňa všetci škeria, lebo tak strašne túžia po mojom úsmeve... :)
Takže polrok je fuč a predo mnou sú ďalšie výzvy. Loziť, posadiť sa, chodiť, nejak nahlas pomenovať tú osobu s prsníkmi, čo ma dňom i nocou v prípade mojej (častej) potreby nasýti... Mám toho na práci dosť, takže neviem zaručiť, kedy sa opäť ozvem, ale keby niečo, mám sa celkom fajn... ;)
Mama. Okrem iného... :) Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Z ´iného´ sveta, Kúzelné dni materské, Zuzankovské, Bruškaté, Vlasy dupkom, Bojujeme..., Retro, Tvoríme a hráme sa, Ja, poet
