30. 4. 1996 utorok
Ty budeš môj denník. Doteraz si bol len nevinný zošit, ale dnes tvoja nevinnosť končí, heh (tenkrát poprvé). A čo som zažila? Zistila som, že Boh existuje. Videla som ho na zastávke o 13:53, nastúpil do 104. Musím zistiť, kto to je. Bude tak druhák - tretiak. Raz sa na mňa aj pozrel, vlastne dva krát, ale od toho si asi zatiaľ moc sľubovať nemôžem, že? Jaj, aký bol pekný! Síce, krása nie je fšecko. Ale keď ja si nemôžem pomôcť! Musím ho ešte vidieť!
1.5. streda
Videla som ďalšieho Boha. Táto Bratislava, to je hotový Olymp. Zbadala som ho, keď som odprevádzala Desanu domov. Asi si povšimla mojej reakcie na neho (asi?), lebo mi hneď povedala, že sa volá Robo, je siedmak a je to jej sused. Že vraj strašný puberťák a decko. No možno, ale rozhodne má modré oči a je blonďák. Vlastne taký trochu cukríček. Ale ten včerajší Boh stojí za viac.
2. 5. štrvtok
Už zas sme museli ísť ráno na nultú. Hrôza! A čo vystrájala nemčinárka! Asi si myslí, že mám miesto hlavy computer, toľko slovíčiek nám navalila. Ale čo je dôležitejšie, Ľuba mi reprodukovala /všimnite, aké slovo v slovníku 13-ročnej!!/ dôverné rozhovory s Peťom. Keby ten vedel /Peťo, ak to čítaš, ber to s nadhľadom, prosím a odpusť mi moje pubertálne prehrešky :D/! Je naivný, netuší, že my baby držíme spolu a Ľubu som si najala ako tajného agenta, aby zistila čo a ako. To víš, na prvú veľkú lásku sa nezabúda, že áno, Peťko. A čo jej povedal? Že vraj si baby rozdeľuje do 3 skupín:
1. normálne
2. priemerné
3. kravy
(Ehm ale baby sú predsa baby a kravy kravy, no né?). Do tretej vraj zaradil Janu, do ktorej som si vždy myslela že bol. No asi nie, čo ma teší. Vlastne je mi to jedno, lebo na neho môžem z výšky... Teraz, keď viem, že Boh existuje, ma také NIČ netrápi! Ľuba sa toho NIČ ešte spýtala, do akej skupiny patrím a citujem, čo citovala Ľuba: "Keby som chcel, tak je normálna, ale ja nechcem - je priemerná." No neviem či moja normálnosť závisí na ňom! On dokáže vypotiť také veci, že žasnem! Dieťa!
To be continued... :)
