15. 5. streda
Dnes bolo branné. Hrali sme baseball s tenisovou loptičkou a vratnou fľašou. Bola to fakt sranda! Ľuba potom zrazu spolu s Kačou odo mňa s Kvicou odišla, že za chvíľu sú späť. Ubehlo 20 minút a ich nikde. Našli sme ich hrať baseball s chalanmi. Peťo tam unudene stál. Neviem prečo, ale cítila som to ako podraz. A keď sme sa vracali z branného, tak Ľuba celú dobu kráčala s Kačou pred nami a vôbec si nás nevšímali. Tak sme sa spolčili s Kvicou. Bude z nás fajn dvojka! V zbore ma dirigent dva krát presadil. Ako ináč. Som zvedavá, čo mi zas urobí v piatok. Budem stáť alebo ma 1000 krát presadí?
16. 5. štvrtok
V horoskope dnes písali, že spoznám niekoho zaujímavého a na obzore bude láska. Nikoho som nespoznala. Kecy! A ešte toľko, že Kača sa stále presádza k Ľube. Tak budem sedávať s Kvicou.
17. 5. piatok
Tak s ňou sedím. Dorota a Nika jej stále robia zle a vo mne sa budia také ochranárske pudy. Asi pôjdem aj za triednym a poviem mu, aby s tým dačo robil. Furt jej ubližujú. V zbore ma dirigent 3 krát presadil a hovoril niečo o svätožiare, že si ju mám nabudúce vybrať z vrecka. Asi sa nemohol dostaviť, keď Boh rozdával zmysel pre humor. Začala som čítať 517 stranovú knihu. Prečítala som 16 strán, už ma to nebaví. Takže som ju už dočítala. Na prďáku dnes moja budúca svokra začala, že: "Teba si, Mišová, dobre pamätám! Ty si na prijímačkách mala tak rýchlo hotovú matematiku a my sme si hovorili, aký talent! Tak si to nepokaz!" Čumela som na ňu ako vyoraná myš. Moje nervy. Svokra si ma pamätá a ja ju nie. A čo má sakra znamenať to spojenie JA - MATEMATIKA - TALENT?! Veď je to absurdné!
18. 5. sobota
Kupovali sme darček pre Luciu k 13. narodkám. Kúpila som jej hrnček s nápisom Na žobrácku palicu, to aby mala nejakú víziu do budúcnosti, heh.
20. 5. pondelok
Ach denníček! P-p-práve volali z Orešian, že babku zaviezli do nemocnice!!! Má mozgovú porážku! Babka moja! Išla kŕmiť kury a našla ju suseda ležať na zemi. Bože, prosím ťa, neber mi ju! Ja ťa síce furt spomínam, hoci v teba neverím, ale ja chcem veriť, že niečo je. Neber mi babku! Mám výčitky svedomia. Minule som ju normálne nechcela ísť pozrieť. Ja hlúpa lenivá hus! Musím byť optimista. Babka ešte žije.
22. 5. streda
Jura som už dlhšie nevidela. Je to zlé.
23. 5. štvrtok
Dostala som štyrku z matiky. Ja som vedela, že na matiku talent nemám, neviem čo prďáčka kecala! Dnes sme na telesnej behali kolečká a takí primitívi zo ZŠ Pankúchova nás potkýnali. Jeden ma chcel potknúť ale nejak strácal rovnováhu a nemohla som si pomôcť, vyletelo to zo mňa samo, že "Zj..ni na zem sám!" Júj, veď ja bežne nepoužívam nadávky! A on? Zmohol sa len na "Ty p..a hrdzavá!". Oni začali! Ale čo ma naštvalo bolo, že pri druhom kolečku keď sme zase šli okolo nich ma jeden buchol s päsťou. Bolo mi do plaču a povedala som si, že TOTO UŽ SI NENECHÁM. Každý ma len tlče!
To tie sprosté vlasy. Vadí im, že som iná. Toto bolo už PIATY KRÁT, čo ma niekto napadol fyzicky. Nadávky počúvam stále. Idem si po ulici a sprevádza ma samé PI.., KU... RYŠAVÁ. Čo za to môžem, aké mám vlasy? Mama vraví, že mi závidia. A že môj čas ešte príde. Že keď budem mať tak 17, budú za mnou šalieť. Kiežby. Ale ja chcem teraz! Alebo aby mi aspoň nerobili zle. Aj tak si nemyslím, že to tak bude. Ale späť. Buchol ma a ja, že TO MÁŠ U PROFÁKA. Boh vie, že nie som žalobaba, ale na hlavu si sr.. nenechám. Povedala som to profákovi a šli sme za ním. Profák ho schmatol a pleskol mu zaucho. Mal sa mi ospravedlniť. Mal slzy na krajíčku. Zafňukal že ŠOVI, to bolo akože SORRY. A až vtedy mi došlo, keď som ho bližšie videla, že to bol presne ten, čo ma aj minule na zastávke buchol s päsťou do tváre!
Som vtedy sedela na zastávke a on došiel, že "Vypadni, chcem si sem sadnúť." Odmietla som, lebo veď mne nebude nejaký puberťácky magor rozkazovať! Tak ma napadol. Vedela som len to, že je z Pankúchovej. Nikto si ma nezastal. Bola tam plná zastávka, hneď vedľa mňa sedeli Jožo, Braňo, Kika a Jana. Všetci to videli a tvárili sa akože nič. A keď zbadali, že som sa rozplakala a keď som povedala smerom na chalanov, že "TO NIČ NEUROBÍTE?", tak len Jožo povedal že "Teba tuším poznám, ty si z akej školy?" A hovoril mu to normálne, ako keby ho za to ešte aj obdivoval. Neexistovala som pre nich. Len sama so svojím plačom a ten fas bol veľký hrdina pred jeho partou.
Mala by som si zvyknúť na to, že keď budem proste iná a nenechám sa ponižovať, dostanem na hubu. Ale ver, že už sa vo mne niečo vzpiera. Mám v sebe strašnú zlosť a taký príval energie a som odhodlaná bojovať, lebo to neni možné, aby farba vlasov takto ovplyvňovala môj život! A just sa neodfarbím! A všetci čumte! Ach, som smutná. Prečo ma tak neznášajú, prečo mi ubližujú? Jeden ma trieska s lopatou po hlave že som ryšavá pi.. Potom keď sa prechádzam pod topoľmi, tak na mňa vyletí dáka cigánka že "Čo ty ku... hrdzavá, jak si dovoľuješ liezť do môjho rajónu" či čo a keď som jej povedala, že jej to tam nepatrí, dala mi po papuli. A ja o pár rokov mladšia, krpatá, sama. Preklínala som svoje vlasy. Koľko nenávisti je v ľuďoch! A tie hrozné prezývky! Majú aj iní ryšaví také problémy? Ach, depka. Počkajte, keď budem staršia. Budete mi stáť pri nohách! Dúfam. Môj čas raz príde. Musí existovať nejaká spravodlivosť. Všetko sa im do bodky vráti!
