Dva pohľady na podľa mňa najkrajší most na svete... Postavený počas alebo po druhej svetovej vojne. Vždy, keď som išla na prázdniny, so sestrou sme čakali na tento most, lebo sme vedeli, že sme už veľmi blízko. Je z neho krásny výhľad na Uh a aj keď je už neprístupný, ak podleziete cez zátarasu "zákaz vjazdu všetkých vozidiel", dá sa na ňom prekrásne sedieť, rozprávať sa, húpať nohami a vychutnávať si trebárs západ slnka.
Starý most vystriedal nedávno nový, no pre mňa zostane ten starý aj tak krajší.
Dominanta Vihorlatských vrchov je síce dobrých štyridsať kilometrov ďaleko, ale keďže je všade rovina, je to prvá vec, ktorú ráno uvidím, keď vstanem a pozriem von oknom.
Občas sa býva aj takto, aj keď odkedy sa chodí pracovať do Anglicka, je to skôr výnimka.
Toto ma trošku šokovalo... Vedela som, že sa dá hrať s hocičím, ale...
