
Očná je jediný doktor, kam sa vždy teším. Keďže má vždy plno, človek si oddýchne ničnerobením v čakárni, podozvedá sa novinky z okolia, vypočuje si, že si musí šetriť zrak, lebo to zle dopadne. Dnes som to čakanie odhadovala na minimálne dve hodiny, tak som si vzala so sebou pre istotu algebru, nech si aspoň domácu úlohu vypočítam. Nechcelo sa mi zapájať sa do debát o tom, ako drahé sú dioptrické sklá a že by to mohla poisťovňa preplácať, lebo za to človek nemôže, že je slepý ako krtko. Asi po hodine urputného boja s maticami som si všimla, ako ma po očku pozoruje staršia pani, čo sedela vedľa. Nedalo jej to: Slečna a vy čo robíte? Stále len číselká do riadku a do stĺpca, nepomýlili ste si oddelenie? spýtala sa dobrosrdečne..... K očnej chodím vždy rada. Aby som sa dozvedela napríklad aj to, že viac vyzerám ako prípad pre psychiatra.
Pre niekoho obyčajná, pre niekoho výnimočná. Naivná optimistka milujúca ľudí, vôňu pokosenej trávy, letný dážď, knihy a čokoládu... Zoznam autorových rubrík: Škola, druhý domov:), Aj takto to býva, Všetky "moje" deti, Ľudia môjho života, Súkromné, Nezaradené