Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
Na taxík sa nám päť kilečiek dávať nechcelo, autom nemal kto prísť, jediným riešením bol vlak. Stále lepšie prísť domov o polnoci ako vôbec.
"Pozri, hen je nejaký bus."
"No, len ten končí v Lubine, mama mi vravela. Odtiaľ chceš ísť ako pešo?"
"Sa len spýtam... Polovičný na Turú."
"Lenže ja končím v Hrnčiarovom."
"Aha, tak nič." To si vážne radšej počkám na vlak, ako ísť 5 kilometrov v noci domov.
"Ale vezmem vás."
"To vážne??? Ďakujeme veľmi pekne."
Tak by som sa chcela ešte raz poďakovať ujovi autobusárovi, ktorý nás včera večer zaviezol takmer až pred činžiak (aby sa nám v noci nič nestalo) a ktorý nám týmto pre mňa hrdinským činom ušetril hodinu času - joj, ako krásne sa mi tých šesťdesiat minút navyše spalo.Ďakujeme:)
