Lenka Abelovská
Ako odlíšiť neadekvátne nálady? A zdravie od choroby?
Dlho očakávané piate vydanie Diagnostického a štatistického manuálu mentálnych porúch (DSM-5), prezývaného "Biblia (severoamerickej, čo sa obvykle vynecháva) psychiatrie", rozpútalo vášnivé polemiky ešte dlho pred svojím publikovaním v máji 2013. Ako laik, pravdaže, nemôžem posudzovať (ne)vhodnosť zmien, ktoré prinieslo oproti svojej verzii z roku 2000 (DSM-IV-TR). Spôsob verejnej "diskusie", neraz zavádzajúci už i tak často negatívnymi predsudkami zaťažených laikov celkom skreslenými a bombasticky podanými "parafrázami", ma však vyprovokoval k zakomponovaniu tejto témy do už dlhšie plánovaných článkov. Ako som sa snažila objasniť minule, aj depresívne a úzkostné stavy patria medzi adaptívne zmeny organizmu, za mnohých okolností sú teda "normálne". Ako však nájsť či stanoviť hranicu tejto "normálnosti"? A nakoľko rozdielne pristupovať k trpiacim na jej (skutočne principiálne takých odlišných?) stranách? Naozaj DSM-5 patologizuje trúchlenie a jeho vinou teraz budú napríklad "do rodiča, ktorému zabili dieťa, zbytočne tlačiť antidepresíva"? Skúsme sa spolu zamyslieť, či nie je "chyba" skôr inde než v diagnostickom manuáli.