Lenka Abelovská
Ako sa neutopiť v záplave mediálnych nezmyslov o (ne)zdravej strave
Zvyšovanie nárokov na trvanlivosť potravy, jej odolnosť pri distribúcii a skladovaní, no postupne aj konkurenčný boj o zákazníkov zameraný na ich baživosť, estetické nároky, a nie fyziologické potreby, sa popri ekologickej záťaži obalmi odzrkadlili minimálne tiež v náraste počtu chemických látok, ktoré sa do potravín pridávajú. Podobne ako v toľkých iných prípadoch, aj tu prax predbehla dôkladné experimentálne overenie bezpečnosti. Ktovie, či raz budú ľudia spomínať na niektoré dnešné potravinárske zvyklosti s podobnými pocitmi, aké v nás evokuje pridávanie rádioaktívnych zlúčenín napríklad do pleťových krémov či zmrzliny začiatkom 20. storočia, keď im boli prisudzované omladzujúce a rozjasňujúce účinky. Avšak, tak ako v množstve iných oblastí, vďaka rozmachu internetu je už dnes značne silným príval odborných i laických upozornení na nehoráznu situáciu aj v stravovaní našej "vyspelej" časti sveta. Snažím sa zbežne sledovať tento typ informácií a popri pohoršení z výrobcov a legislatívy vo mne stúpa znepokojenie z informačného chaosu, ktorý okolo tejto problematiky vnikol. Ako sa zorientovať, komu veriť?