Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Lenka Abelovská

Lenka Abelovská

Bloger 
  • Počet článkov:  33
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Popri tom, ako som si rozširovala obzory, snažila sa občas čo-to spracovať do publikovateľnej formy a podeliť sa tu o to s každým, kto má záujem."O mne":Tento blog nemal byť o mne. Keby niekto veľmi chcel, mohol by si ma vygúgliť.(Ale pozor; mám menovkyňu. Ja som tá, čo maturovala na bilingválnej Metodke, vyštudovala biochémiu a zopár rokov strávila na Katedre biochémie PriF UK v Bratislave.)Novšie články odo mňa budete, dúfam, nachádzať tu: http://projektn.sk/autor/lenka-abelovska. Zoznam autorových rubrík:  Zaujímavosti z bioviedO rozhovoroch, ktoré liečiaO (ne)fungovaní mozguVeda v kontexte spoločnostiRozhovory s mladými vedcamiO snahách zmeniť svetRacionálna výživaJazykové okienkoSúkromnéNezaradené

Zaujímavosti z biovied

Prečo časť génov dedíme iba od matky?

Lenka Abelovská

Prečo časť génov dedíme iba od matky?

Medzi skresľujúce zjednodušenia v školskom učive patrí tvrdenie, že od každého z rodičov sme zdedili polovicu genetickej informácie. Ak odhliadneme od rozdielu medzi chromozómami X a Y (relevantného len v bunkách mužov), toto tvrdenie (približne ;-) ) platí pre DNA obsiahnutú v bunkovom jadre. Rovnako ako väčšina živočíchov a rastlín však dedíme mitochondrie iba po materskej línii. Zatiaľ čo "premiešanie" genetickej informácie medzi jadrovými chromozómami od matky a otca pri vzniku gamét a nové skombinovanie chromozómov v zygote je vitálnym zdrojom populačnej variability, gény našich mitochondrií akoby bolo potrebné udržiavať v zohratej zostave. Prečo je dôležité "nepomiešať" dva typy mitochondriálnej DNA? K predstavám o dôvodoch nedávno výrazne prispela štúdia sledujúca 500 myší počas 14 rokov: Myši, ktorým vedci "namiešali" dve mtDNA v pomere 1:1, mali narušené správanie a kognitívne schopnosti. Rôzne ich orgány sa pritom s touto situáciou popasovali odlišne. Nedávny výskum drozofíl však ukázal odvrátenú stranu maternálnej dedičnosti: Samce na ňu doplácajú rýchlejším starnutím.

  • 30. nov 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 604x
  • 68
Tajomstvá chuti (1. časť)

Lenka Abelovská

Tajomstvá chuti (1. časť)

Z piatich zmyslov, sprostredkujúcich nám kontakt s okolím, najdlhšie odoláva vedeckému úsiliu o detailné pochopenie chuť. Schopnosť vyvolať pôžitok z jedla je príjemnou nadstavbou jej primárnych úloh, z ktorých najintuitívnejšími sú ochrana pred jedmi a signalizácia nutričnej hodnoty potravy. Na tom, nakoľko je vhodné ponímať chuť ako inherentnú vlastnosť látok a nakoľko ako psychologický konštrukt jednotlivca, sa doteraz vedci nezhodnú. Za zhruba dvanásť rokov, ktoré uplynuli od objavu prvého chuťového receptoru, však získali množstvo pozoruhodných poznatkov...

  • 14. aug 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 254x
  • 1
Čo nám chyby v DNA čudných prvokov umožnili zistiť o našich bunkách

Lenka Abelovská

Čo nám chyby v DNA čudných prvokov umožnili zistiť o našich bunkách

Objekty a témy výskumu prírodovedcov neraz napĺňajú údivom nie len laikov, ale aj ich kolegov z iných odborov. Najmä tým prvým často vnukajú otázky typu "Aký to má zmysel?", ktorým však musia vedci úspešne čeliť aj pri písaní žiadostí o grantové prostriedky. Lenže v prípade základného výskumu je často veľmi ťažké predvídať, či a ako budú viesť výsledky k praktickým výstupom, ktoré si pod "zmyslom" predstavuje asi väčšina verejnosti. Keby sa vedci vždy uberali iba cestami, ktorých konce sú viac-menej predvídateľné (ako napríklad v tzv. aplikovanom výskume), nikdy by nespoznali obrovské množstvo fascinujúcich a často v konečnom dôsledku aj prakticky využiteľných javov.

  • 3. aug 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 313x
  • 9
Vývoj nových antibiotík vďaka možnostiam cieleného dizajnu

Lenka Abelovská

Vývoj nových antibiotík vďaka možnostiam cieleného dizajnu

Aplikovaný biomedicínsky výskum sa v súčasnosti do značnej miery orientuje na choroby trápiace vyspelé krajiny, ktorých trh farmaceutickým firmám zaručuje vysoké zisky. Nástup éry antibiotík v 40-tych rokoch minulého storočia vzbudil nádej, že bakteriálne infekcie už nebudú problémom moderného sveta, a záujem farmaceutických spoločností o ne poklesol aj kvôli pomerne nízkej produktivite vývoja antibakteriálnych látok. Výrazné zlepšenie zatiaľ nenastalo. Zatiaľ čo v 80-tych rokoch bolo v USA schválených šestnásť antibiotík za rok, za roky 2007 a 2008 už v priemere iba štyri. Avšak pokles počtu nových liekov je sprevádzaný výrazným nárastom počtu rezistentných a multirezistentných bakteriálnych kmeňov, ktoré ohrozujú nie len obyvateľov krajín tretieho sveta, ale často i hospitalizovaných pacientov a jedincov s umelo oslabenou imunitou vo vyspelých štátoch.

  • 27. júl 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 154x
  • 8
Vedci vytvorili nový liek proti rakovine. Zase?!

Lenka Abelovská

Vedci vytvorili nový liek proti rakovine. Zase?!

Americká spoločnosť pre vývoj protirakovinových liečiv nedávno publikovala ďalší sľubný prístup k boju s touto chorobou. Podchvíľou sa objavujúce správy tohto typu však môžu vyvolávať skôr rozporuplné pocity či zmätenie. Tešiť sa vôbec z takých objavov, keď v praxi nevidno ich dopad? Ba niekto možno stále čaká na jedinú "zázračnú" látku, ktorá raz a navždy odstráni rakovinu zo zoznamu chorôb ohrozujúcich život.

  • 26. júl 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 370x
  • 12
Zrodení pre pohyb v pokoji chradneme

Lenka Abelovská

Zrodení pre pohyb v pokoji chradneme

Bežecké výkony špičkových atlétov i náchylnosť ľudí na civilizačné ochorenia by mohli byť dôsledkami evolučného prispôsobenia ľudského tela potrebám behu. Stavaní pre požiadavky dlhodobej námahy pravekých lovcov, bez vhodnej fyzickej aktivity riskujeme nie len obezitu a cukrovku, ale tiež psychické a neurodegeneratívne choroby.

  • 20. júl 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 246x
  • 10
Nasadenie antagomirov do boja proti metastázam

Lenka Abelovská

Nasadenie antagomirov do boja proti metastázam

Metastázy sú v liečbe rakoviny kľúčovým problémom. Okrem liečiv účinnejšie a cielenejšie zasahujúcich primárny nádor preto veci hľadajú aj látky schopné zamedziť uvoľňovaniu buniek z pôvodného ložiska a ich usádzaniu v iných častiach tela. Stále detailnejšie poznanie dejov v zhubne sa množiacich bunkách umožňuje zasahovať na donedávna netušených úrovniach s na mieru šitými biochemickými zbraňami. Jednou z týchto úrovní je proces RNA interferencie, ktorý môžeme zabrzdiť dômyselne dizajnovanými antagomirmi.

  • 30. mar 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 512x
  • 9
SkryťZatvoriť reklamu