Autor pracuje v Ústave výskumu globálnej zmeny, AV ČR. www.CzechGlobe.cz Zoznam autorových rubrík: Vzťahy, Klimatická zmena, Ropný zlom, Finančná kríza, Jadrová energia, Egypt, Argentína, Súkromné, Nezaradené
Keďže naše médiá reagujú pomaly, zostáva to asi iba na mne. Čínske protesty proti Japonsku dosiahli masových rozmerov. V českých médiách sa zatiaľ možno iba dočítať, že "Canon zastaví výrobu väčšinu výroby na dva dni" a úmrtie japonského veľvyslanca v Číne, ktorý nastúpil do funkcie 11. septembra, je snáď iba zlou hodou okolností...
Mnohé udalosti posledných dní nútia k zamysleniu nad tým, kam smeruje ľudská rasa a civilizácia, ako celok. Ako globálna spoločnosť. Bude budúcnosť lepšia ako minulosť? Bude rovnaká? Bude bohatšia, alebo skôr skromnejšia? A nakoniec... bude mierumilovná, alebo plná násilia? Zo všetkého niečo, avšak udalosti posledných dní ma prílišným optimizmom nenaplňujú... posuďte sami.
Paparazzi objavili fotku z detstva súčasného šéfa americkej centrálnej banky FED. Zdá sa, že Ben Bernanke vždy vedel, čím chce byť... :-)
Nositel Nobelovej ceny za ekonómiu, Milton Friedman, by sa 31. júla dožil 100 rokov. Slávny ekonóm, ktorého chicagskú ekonomickú školu opísala vo výbornej kniha novinárka Naomi Kleinová ako "vzostup katastrofického kapitalizmu", vyslovil niekoľko zaujímavých výrokov, ktoré stoja za zamyslenie...
Tí osvietenejší, ktorí už pred destročiami pochopili, že (nekonečný) ekonomický rast v určitom okamihu prináša viac negatív, ako pozitív, prišli s myšlienkou zeleného rastu (green growth, smart growth). Zástancovia tejto ideológie úprimne veria, že ak odstránime negatívnu stránku ekonomického rastu (tj. rastúcu spotrebu neobnoviteľných prírodných zdrojov, rastúce odlesňovanie, rastúce emisie CO2, atď.), prestaneme postupne stále viac zaťažovať životné prostredie, ale "technologický rast" zostane zachovaný. Pravdou však bohužiaľ je, že takýto prístup je skôr súčasťou, ako riešením problémov vyplývajúcich z ekonomického rastu.
V mainstreamových médiách v minulých dňoch preleteli správy, že podľa novej štúdie sa ropný zlom odkladá „na nedohľadno“. Informoval o tom napríklad denník Pravda, IDNES, alebo Science World. V zahraničí informoval o tejto štúdii napríklad známy ekologický žurnalista George Monbiot. V tejto štúdii od Leonarda Maugeriho z Harvard Kennedy School vyťažíme v roku 2020 približne 110 miliónov barelov tekutých palív denne, oproti dnešným 93 miliónom barelov. Je to naozaj tak?
Niektorí ľudia sa domnievajú, že ak by sme sa vrátili k zlatému štandardu, teda peniazom krytým zlatom, mnohým súčasným aj budúcim problémom by sme sa mohli vyhnúť. Tiež som sa už viac krát stretol s poukázaním na grafy, že cena ropy alebo potravín vyjadrená v zlate prakticky nerastie. Nie je nemožné, a dokonca ani ťažké spočítať, koľko zlata sa doteraz na svete vyťažilo, a koľko je ho teoreticky k dispozícii pre všetkých ľudí na svete.
Maximum ťažby konvenčnej ropy v USA bolo dosiahnuté v roku 1970. Túto udalosť predpovedal geofyzik Marion King Hubbert v roku 1956 na základe objavených ropných polí a na základe rýchlosti ťažby. Čo sa udialo po roku 1970? Veľa vecí, pozrime sa však na rozpočet americkej vlády. Dozviete sa tiež, prečo sú ekonomické modely chybné.
Španielska vláda oficiálne požiadala Európsku úniu o finančnú pomoc pre svoje banky. Kým ešte 12 dní pred osudnou sobotou nepotrebovala žiadne peniaze, teraz je to "zrazu" 100 000 000 000 eur (vraj horný odhad). To je presne 2174 eur na jedného obyvateľa Španielska. Nie málo, ak ste navyše už teraz zadlžený až po uši. To pridá približne 10 % k pomeru dlhu ku HDP. A ceny nehnutelnosti v Španielsku ďalej padajú, od svojho maxima v roku 2008 klesli už asi o 25 %. A ďalej budú klesať, a potreba rekapitalizácie španielskych bánk bude narastať... ktorý štát bude nasledovať?
Prezentácia s názvom „The End Game“, teda Koniec hry, nepochádza odo mňa, ale od bývalého zakladateľa hedžového fondu Global Macro Investor Raoula Paula, v súčasnosti 42-ročného obyvateľa Španielska. Nie, že by nebolo „pesimistických“ správ nedostatok, ale nasledujúca prezentácia je výnimočná svojimi závermi a presvedčivosťou. Autor predpokladá bankroty mnohých štátov, ako aj najväčšiu bankovú krízu v histórii. Nič z toho by však pre čitateľov tohto blogu (ak ešte nejakí zostali) nemalo byť prekvapením, aspoň dúfam, že nie.
V jednom z článkov o ropnom zlome som ukradol obrázok Dmitriho Orlova, v ktorom ukazuje, že klesajúcu ťažbu ropy nám pomôžu nahradiť mimozemšťania. To som ešte netušil, že sa k tejto téme ešte niekedy vrátim. Paradoxne totiž nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Paul Krugman prišiel s podobným návrhom. Akým?
Určite poznáte tu rozprávku o "americkom sne". Nepochybne, Spojené štáty vytvorili jednu z najúspešnejších a najmocnejších kultúr v ľudskej histórii, ktorú možno už nič v budúcnosti neprekoná. Jej politický, ekonomický a mocenský vplyv bol, a stále je obrovský. Napriek tomu sa zdá, že americký sen sa mení na americkú nočnú moru...
Nie, že by som mal o slovenských politikoch vysoké mienenie. Napríklad pán Kažimír vehementne tvrdil, že cena zemného plynu počas vlády Róberta Fica klesla o 90 %. Aj politici sú iba ľudia, ale niekedy nad ich "znalosťami" zostáva naozaj rozum stáť. Tak ako to teraz predviedla nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá je mimochodom držiteľka titulu PhD z fyzikálnej chémie.
Ku ktorému ideologickému ekonomicko/politickému smeru patríte? Libertariáni? Pravičiari? Ľavičiari? Liberáli? Rakúski ekonomómovia? Keynesiánci? Konzervatívci? Zdá sa, že všetci majú v niečom pravdu...
Minulý týždeň vo štvrtok navrhol francúzsky minister financií Francios Baroin, aby bol európsky záchranný fond zvýšený na 1 bilión Euro. Nemecký časopis Der Spiegel priniesol informáciu, podľa ktorej na „záchranu" Eurozóny nemusí stačiť ani jeden bilión Euro. Súčasná populácia 17 krajín Eurozóny je takmer 332 miliónov ľudí. To znamená, že každý obyvateľ Eurozóny, vrátane dôchodcov, detí, a nezamestnaných by musel prispieť sumou 3 012 Euro. Na každého pracujúceho človeka je to viac ako 5 000 Euro.
Pomerne jednoduchým výpočtom sa dá určiť, koľko peňazí a dlhu chýba v obehu, aby bolo všetko zasa v poriadku. Presnejšie, aby mohol systém fungovať tak, ako doteraz. Teda exponenciálnym rastom. V USA chýba približne 12,8 biliónov dolárov (dlhu), Európa musí dotlačiť ešte približne 2,7 biliónov Eur (hotovosti).
Tlačiť, či netlačiť? To je otázka, zamyslel by sa dnes Hamlet. Teda presnejšie, ako vieme, centrálne banky v skutočnosti netlačia peniaze, ale iba nakupujú finančné aktíva, alebo ak chcete, kvantitatívne uvoľňujú. Kým sa ekonomickí katastrofisti medzi sebou hádajú, či hrozí deflácia, alebo hyperinflácia, centrálni bankári (a niektorí ekonómovia) majú jasno - tlačiť, tlačiť a tlačiť. A preto sa núka nasledujúca otázka...
Tak to tvrdí šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová, bývalá ministerka financií vo Francúzsku. Vraj americké indikátory vyzerajú "lepšie" a Európa uskutočnila dôležitý "krok vpred". Tak sa pozrime na to, ako to je.
Jedna vec je identifikácia existujúcich či budúcich problémov, iná vec je definovanie ich hlavných príčin, a ešte celkom iná je navrhovanie riešení, ktoré problémy zmierňujú, alebo im predchádzajú (ak ešte nevznikli). Čiastočne preto, že mi bolo vytknuté, že píšem iba o problémoch, ale už sa nezmieňujem o riešeniach, tu je niekoľko nedokonalých návrhov riešení súčasných ekonomických a ekologických problémov. Na začiatok prezradím, že väčšina z nich sa v súčasnom systéme nemôže nikdy (dobrovoľne) uskutočniť.
