Alexander Ač
Wake Up, Freak Out – then Get a Grip
Dokument o klimatickej zmene z roku 2008. Pre zopakovanie.
Autor pracuje v Ústave výskumu globálnej zmeny, AV ČR. www.CzechGlobe.cz Zoznam autorových rubrík: Vzťahy, Klimatická zmena, Ropný zlom, Finančná kríza, Jadrová energia, Egypt, Argentína, Súkromné, Nezaradené
Dokument o klimatickej zmene z roku 2008. Pre zopakovanie.
Napriek tomu, že prevažne oceány dočasne spomalili rast globálnych teplôt vzduchu, výrazné extrémy počasia môžeme pozorovať po celom svete. Pozrime sa na niektoré z nich.
Nedávne chladné počasie v USA niektorých popieračov zmeny podnebia (predpovedateľne) zdvihlo zo stoličky a začali mávať víťaznými vlajkami. Je predsa zima, aké otepľovanie?
Fenomenálny režisér James Cameron prinesie do kín tento rok film o klimatickej zmene. Ako hovorí, ide o najväčší príbeh našich čias. Už viac ako 10 rokov s ním môžem len súhlasiť. Ak nevyriešime problém klimatickej zmeny, nevyriešime nič...
Musím sa priznať, že som z nekonečnej "debaty" o prebiehajúcej klimatickej zmene podmienej prevažne ľudskou činnosťou, mierne povedané, znudený.
Uplynulý mesiac, teda november roku 2013 bol najteplejší najmenej od roku 1880. Ukazuje to nová analýza globálnych teplôt podľa NASA GISS. Tento mesiac je o 0,02 °C teplejší, ako doteraz rekordný november 2010. Ako vysvetľuje profesor Lapin, aj tieto vysoké novembrové teploty čiastočne prispeli k súčasnému výdatnému sneženiu a záplavám v niektorých častiach sveta, najmä na Blízkom východe a častiach Severnej Ameriky.
Zasnežený Egypt si asi veľa Egypťanov pamätať nebude, naposledy sa tak totiž stalo pred 112 rokmi. Nie, nemusíte sa báť, doba ľadová neprichádza.
Aj keď mnohí propagujú nespávnu myšlienku, že globálne otepľovanie zastavilo/spomalilo, pravda je niekde inde. Pravda je taká, že ak sa nejako rýchlosť globálneho otepľovania zmenila, tak skôr opačným smerom.
Nová štúdia publikovaná v časopise Global and Planetary Change tvrdí, že približne od roku 2004 sa nárast hladín svetových oceánov spomalil takmer o polovicu. Je to naozaj tak, alebo sa autori zameriavajú na príliš krátke obdobie v zmenách rýchlosti nárastu oceánov?
Včera zasiahol oblasť Filipín najsilnejší tajfún, aký se kedy dostal nad pevninu kdekoľvek na Zemi. V nárazoch dosahovala rýchlosť až 376 km/h. Zároveň ide o 4. najsilnejší tajfún (hurikán), ktorý bol kedy na planéte pozorovaný.
To isté, čo platí v prípade ľuďmi produkovaných emisií skleníkových plynov, platí aj pre ich koncentrácie v atmosfére. Podľa poslednej správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO), atmosférické koncentrácie hlavných skleníkových plynov (teda CO2, CH4 a N2O) dosiahli nový rekord.
Podľa novej správy Holandskej environmentálnej agentúry vzrástli globálne emisie oxidu uhličitého (CO2) v roku 2012 na rekordných 34,5 miliárd ton. Oproti roku 2011 to znamená zvýšenie o 1,4 %, čo je asi dvojnásobne pomalší rast pozorovaný za posledných 10 rokov (tj. 2,9%). Hlavné faktory stojace za týmto poklesom sú rast využívania energie z obnoviteľných zdrojov, pokles uhlíkovej a energetickej náročnosti HDP, a spomaľovanie rastu HDP najmä v rozvojových krajinách a pokles HDP v krajinách rozvinutých.
Profesor Paul Ehrlich je známy populačný biológ pôsobiaci na Stanfordskej univerzite. Známym sa stal najmä po zverejnení knihy "Populačná bomba" v roku 1968 a známa je aj jeho stávka s ekonómom Julianom Simonom, ktorú Ehrlich prehral. Koncom júla tohto roku vystúpil s krátkou prednáškou v austrálskom Adelaide, po ktorej nasledovala diskusia na tému "kolapsu civilizácie". Prišli na rad aj témy ako médiá, vzdelávanie, Wall Street, či dlhodobo udržateľný počet ľudí na planéte.
Nasledujúci článok je odpoveď slovenskému laboratórnemu fyzikovi zo Slovenskej akadémie vied, ktorý vyjadril nespokojnosť s predošlým článkom o prebiehajúcom otepľovaní v Austrálii.
Ak vám nejaký alarmista bude niekedy tvrdiť, že s globálnym otepľovaním treba niečo robiť, odkážte ho na nasledujúci graf teplôt Austrálie, kde sa už 25 rokov neotepľuje, ako vie každý skutočný vedec. A každý, kto tvrdí niečo iné je jednoducho podvodník a naháňač grantov. A ekoterorista.
Existujú ľudia, ktorí argumentujú, že 150-ročný záznam globálnej teploty je príliš krátky pre určenie vplyvu človeka na podnebie. Poďme sa chvíľu hrať, že na tomto tvrdení je čosi pravdy. Vedci už dlhší čas majú okrem priamych meraní teploty k dispozícii aj nepriame indikátory zmien teploty (a podnebia). Jeden z takýchto indikátorov nám ukazuje, ako ohodnodiť vplyv človeka na podnebie v kontexte posledných 120 000 rokov.
Častokrát sa možno stretnúť s tvrdením, že ľudia "zámerne ignorujú" globálne problémy, ako je napríklad klimatická zmena, či ropný zlom. Stále viac pochybujem o tom, že je to pravda. Zámerná ignorácia totiž znamená, že ľudia týmto problémom aj rozumejú, ale keďže sa im zdajú príliš veľké a abstraktné a cítia sa voči nim bezmocní, nechcú si ich pripúšťať. Obávam sa, že takýto popis prístupu ľudí ku globálnym problémom je nedostatočný a nepresný.
Losy sú len jedným z mnohých druhov, ktoré súčasnú a budúcu klimatickú zmenu (v kombinácii s ďalšími negatívnymi vplyvmi spôsobené človekom) neprežijú. Je pre ne príliš rýchla.
Stefan Rahmstorf bezpochyby patrí medzi špičkových klimatológov, ktorého ťažko možno obviňovať z alarmizmu. Vo svojom poslednom rozhovore hodnotí poslednú správu panelu IPCC.
Zrejme to bude veľa vecí, ale jednou z najhlavnejších je... klimatická zmena.