Všetko, čo robím, robím s láskou. Mojim mottom je citát:" Tolerancia nespočíva v tom, že zdieľame názor niekoho iného, ale v tom, že poskytneme druhému právo mať iný názor."Viktor Frankl Zoznam autorových rubrík: CESTUJEM - SPOZNÁVAM, PRÍBEHY ZO ŽIVOTA, MALÁ RADA- VEĽKÝ OSOH, ÚSMEV, PROSÍM..., RECEPTY, SPOZNÁVAJ SÁM SEBA..., KNIHA, KTORÁ MA DOSTALA, NA SLOVÍČKO, PROSÍM..., ČO MI ŽIVOT DAL..., ZDRAVÝ ŽIVOTNÝ ŠTÝL, RODIČOVSTVO
Tak je! Skúsim dať do súvislosti a zamyslieť nad spojením názvu mesiaca a udalostí, ktoré sa naň viažu. Spomínam si obdobie, keď sme sa tešili na "prvý apríl." Pretekali sme sa, kto skôr vstane, a potom kto - koho dobehne ako prvý. To je za nami. Tohto roku čas venovaný žartíkom zrejme zatienilo slávenie Veľkej noci. Mesiac apríl má však aj iné spojenie - zomknuté s prírodou - Apríl mesiac lesov.
Najkrajšie a najvýznamnejšie sviatky kresťanského roka, taký prívlastok sa dostáva Veľkej noci. Ešte, že máme kalendár. Vypočítať si dátum Veľkej noci by bolo nad moje sily. Viem len toľko, že závisí na prvom splne po jarnej rovnodennosti. Ak spln pripadá na nedeľu, Veľká noc bude až nasledujúcu nedeľu. V jednotlivých rokoch sa dátum pohybuje medzi 22. marcom a 25. aprílom. Nech je to akokoľvek na sviatky sa tešíme, veď prichádzajú po dlhej zime, ako milá predzvesť jari.
V marci si oveľa viac, ako inokedy v roku, pripomíname význam kníh. Kniha a aktivity spojené s knihami - čítanie, či už priamo v knižniciach alebo v kaviarňach sa objavujú v tomto mesiaci pomerne často. A to je dobre! S potešením konštatujem, že v ostatnom čase sa aj v našom meste objavili dve kaviarne, ktoré dovolím si povedať, svojou aktivitou tak trochu pripomínajú poetickú kaviareň Violu v Prahe, či legendárnu Štefánku v Bratislave.
Marec - mesiac knihy. Práve toto je čas, kedy sa knižnice na celom Slovensku snažia svojich čitateľov pripútať ešte viac. „Kniha, najlepší priateľ človeka," rozhodne to nie je fráza. Ľudia, ktorí milujú knihy vedia, že prostredníctvom kníh si rozširujú slovnú zásobu, zväčšuje sa ich vedomostný obzor a rozvíjajú si komunikačné schopnosti.
Keď sa ľudia ocitnú v nepriaznivej situácii zvyknú povedať: „Keby som vedel(a), že spadnem, tak si sadnem." Veď to keby sme to vedeli. Ibaže často aj vieme a predsa opakujeme jednu a tú istú chybu. Raz som si niekde prečíta, že podvodník nás oberie o peniaze, ak chceme získať niečo za nič. Aj preto by obozretnosti nemalo byť nikdy dosť. Nič nie je zadarmo!
Keď som si do internetového vyhľadávača zadala Podhorie, našla som hneď dve obce rovnomenného mena. Prečo ma Podhorie zaujalo? V zozname literárnych súťaží pre rok 2013 som našla aj súťaž, ktorá nesie názov - Odkaz Karolíny Brüstleovej. Vyhlásovateľom a organizátorom IV. ročníka celoslovenskej súťaže je obec Podhorie a spoluorganizátori Žilinský samosprávny kraj, Krajské kultúrne stredisko v Žiline a Rímskokatolícky farský úrad Lietava.
Čo znamená byť dobrým človekom? A vôbec, znamená niečo v dnešnom svete dobrý človek? Určite áno. Je veľa dobrých ľudí, ale akosi viac sú na očiach práve tí druhí... Žiaľ je to tak, dobrý človek a udalosti s ním súvisiace sa nedostávajú denno-denne do správ.
V súvislosti so slovom staroba a úcta spomínam na môjho dedka. Bol to človek, ktorého som nevidela starnúť. Vždy bol veselý, obklopený viac, či menej známymi, susedmi, priateľmi, ale najmä rodinou. Možno si to neuvedomoval, ale žil tak, že „zostával stále mladým." Mladým bol najmä duchom. Ako sám hovorieval: „Zostať mladým znamená mať otvorené srdce," a to on mal. Oči a uši mal pripravené pre všetko krásne, magické, čo prináša život a s láskou tomu učil aj nás. Zdrojom jeho múdrosti boli knihy, ktoré rád čítal. Dokázal si z nich vybrať to, čo považoval pre život za dobré a správne.
Čas... keby som, tak mala čas. Niekedy sa človek aj pri najlepšej organizácii ocitne v úzkych. Mne sa takýto deň vyskytol 7. februára. Už dlhšiu dobu som mala kúpený lístok do divadla. Hosťovalo u nás divadlo A. Bagara z Nitry, s tragikomédiou Korepetítor - ouvertúra lásky pre ženu, muža a jeden klavír. Zároveň som dostala z Krajskej knižnice Ľ. Štúra pozvanie na stretnutie s MUDr. Eduardom Hurtom „O prírodných bytostiach a ich pôsobeniach." Obidve akcie boli pre mňa určitou výzvou. Tak som si povedala, že nebudem čas hľadať, jednoducho si ho urobím.
Dovolila použiť krásny a známy citát Antoine de Saint -Exupéry. Niekto si môže povedať, že som to nemala urobiť. Iný to bude považovať za idealistický pohľad na svet, ale ďalší môže v tom vidieť kus pravdy. Tak je, človek má veľa chýb a nedostatkov, ale v zásade v každom človeku je kus dobroty a šľachetnosti. Napriek tomu, že má človek veľa chýb, aj biblia vidí človeka hoci „porušeného," ale v zásade schopného nápravy.
Nie je nič horšie ako život bez cieľa. Nezáleží na veku, profesii, kariére ... Každý by mal mať jasno, v tom na čo v živote čaká, čo si od života sľubuje, čo chce dosiahnuť. Nemusí nad nami visieť žiadna hrozba, aby sme sa zamysleli a hľadali odpoveď, pravda, ak ich už nepoznáme.
Možno aj ja zvyšujem percento finančnej negramotnosti. Neočakávajte preto zmysluplnú analýzu. Bude to len môj názor. Odvážne? Možno. Napriek tomu chcem hovoriť, vlastne písať o bankách a o ich vzťahu k nám klientom. Sporožírový účet pre osobné, či rodinné účely má dnes snáď každý. Myslím si, že veľa ľudí zostáva verných „svojej banke," a to aj napriek tomu, že banky u nás v určitom období rástli, ako huby po daždi. Žiaľ, aj zanikali, alebo sa zlučovali. Čože je to za istotu?
Možno aj vy máme dobre rozohratú partiu, nakoniec takmer všetci sme hraví a často hráme medzi sebou rôzne hry. Tentoraz však nechcem hovoriť o hre, ako takej, ale o konkrétnej "Dobre rozohratej partii" rakúskeho autora Stefana Vögela, v naštudovaní hercov divadla J. G. Tajovského vo Zvolene a v réžii Stanislava Slováka.
Vitajte v striebornom meste - takto nás privítal malý informačný bulletin, ktorý nám poslúžil na orientáciu a tiež nám pomohol v rozhodovaní, ktorým smerom sa vydať. Krásny jesenný deň bol ako stvorený na výlet. Banskú Štiavnicu sme si vytypovali najmä preto, lebo sme chceli využiť dopravu železnicou, o ktorej sa v ostatnom čase veľa diskutovalo. Hrozilo, že bude od decembra zrušená. Práve deň pred naším výletom bola potvrdená správa „železničné spojenie sa zachová." Zatiaľ na rok a so zníženým počtom spojov, ale i to je úspech. Vyplatila sa iniciatíva za zachovanie trate. Výborne, aj my sme zvýšili počet cestujúcich. A teraz celkom vážne, verím, že počet cestujúcich sa naozaj zvýši, že obyvatelia i turisti potvrdia opodstatnenosť železničného spojenia Hronská Dúbrava -Banská Štiavnica.
Príhody o tom, ako vznikali názvy našich obcí a miest ma priťahujú, ako magnet. A tak ma napadlo. Páčil by sa vám takýto inzerát? "Predám dom v Močiari... " alebo „Vymením dvojizbový byt vo Výčapoch za trojizbový v Koši." Nereálne ? Ani nie. Obec Močiar, Nesluša, Koš, ale aj veľa ďalších iných zaujímavých, žartovných, či hanlivých miest je na Slovensku naozaj dosť.
Babská jazda, babinec, babské reči, babské veci, babské rady..., takto akosi sa tomu hovorí medzi nami ženami, bez ohľadu na vek. Aj my baby, bývalé kolegyne žijeme v jednom meste, raz sa stretneme s jednou, inokedy s druhou. Vyobjímame sa, zaspomíname a od srdca sa zasmejeme. Jedného dňa sme si pri takom náhodnom stretnutí povedali: „Baby, čo keby sme sa stretli všetky, tak ako kedysi?" Zvykli sme si hovoriť „zdravé jadro." Ako inak, všetky sme boli vždy „akčné," tak i teraz. Keď už, tak už! Dátum bol určený razom - najbližší pondelok. Kde? V parku o 15:00 hod. Vytvorili sme pomyslenú šnúru, ako kedysi a pozvánka sa šírila z jedného mobilného telefónu do druhého.
Jedného májové dňa som prišla do mojej novej rodiny, vlastne ma tam priniesli. Nová rodina bola štvorčlenná a dvojgeneračná. U mladých som to mala vyhraté na prvý raz, padli sme si do oka. Vlastne som tomu, tak trochu dopomohla aj ja. Svojim pohľadom som ich hypnotizovala a veľmi som si priala: „Vyberte si prosím, mňa, mňa..." A vybrali!
Kde bolo tam bolo, za siedmimi horami, za siedmimi dolami, kde sa voda sypala a piesok sa lial... Spomínate si? Takto akosi začína rozprávka, môjho, tvojho, vášho, nášho detstva. Čas ubieha neuveriteľne rýchlo, ale zázraky sa dejú v každom čase. Neveríte? Pozývam vás do krajiny „Nickovo."
5. júla tohto roku bolo neďaleko Lučenca otvorené nové termálne kúpalisko. Možno to viete, možno nie. Vychádzam z toho, že ešte veľa ľudí z môjho okolia touto informáciou nedisponuje. Názory tých, ktorí kúpalisko navštívili sa rôznia, aj preto som sa rozhodla získať osobné skúsenosti. Vari sa nehovorí, že „lepšie je raz vidieť, ako sto krát počuť?" Ak máte záujem zastavte sa, prečítajte si, aký dojem na mňa a na moje priateľky zanechala návšteva termálneho kúpaliska v Rapovciach.
Piatok trinásteho..., vtedy zvyčajne ľudia hľadajú, prípadne odôvodňujú kritické udalostí dňa práve týmto dátumom. Myslím si, že som celkom pozitívne naladený človek, nikdy som sa takéhoto dátumu neobávala. Nakoniec nemusí to byť, len piatok trinásteho, aby sa niečo zlé prihodilo. Mne stačil aj piatok desiateho augusta a priniesol mi hneď dve nemilé prekvapenia. Bola to smola, či skôr náhoda?
