"Načo cestovať? Súmraky sú všade rovnaké.Vari cesty vytvárajú pocit slobody? Ja takýto pocit, Andrej, zažívam keď sa veziem električkou z Westbahnhofu do Schönbrunnu, a to oveľa intenzívnejšie ako niekto, kto cestuje z Viedne do Paríža. Lebo ak nespoznáš nadšenie z obyčajnej prechádzky Ringom, tak ho nenájdeš ani na konci sveta." Dragan Velikić Zoznam autorových rubrík: familiaris, hore, odkazovanie, trips, vlny, BG, 365, súkromné, nezaradené
Cítim sa bezpečne, keď je za nami záchod. Zdá sa mi smiešny môj hylakový žalúdok a celá vnútorná anatómia ponorená do smecty v rozpučenej polovici banána, ktorý sa člnkuje v tráviacom trakte vo vlnách vody Lucky vhodnej pre kojencov. Je mi smiešna náhla zmena farby kanárikovej stolice, jej hustoty, jej vône a tak. Aj horúčky sú mi smiešne. Aj divoké vlasy. Aj nauzea.
Po zahliadnutí mačky som sa zamyslela nad smútkom sveta. Nad vojnami. Nad tretím svetom. Nad bolesťou. Nemusela som ísť až do „exotických chudobných diaľok“, stačil mi článok v regionálnom týždenníku o rodine - mame a štyroch deťoch. O nedostatku peňazí. O 15 – ročnom dievčati – veľmi nadanom, ktoré sa cez leto chystá na brigádu, aby si mohli kúpiť žehličku a rýchlovarnú kanvicu. A poznám to dievča. A som hrdá na takéto deti. Sú úžasné.
Vedieť by som chcela okamžite. Všetko, čo so mnou bude. Chcem si naplánovať dom v úplnej diere – tam budem mať psa (možno sa bude volať Frute – vieš prečo), jedno mačiatko a jedného vykastrovaného kocúra. Ešte som zabudla na húsatko – ale to len vtedy, ak mi ten dom postaví pri rieke. Ráno pôjdem na ryby – nechytím isto nič a po rybačke ho už vyhodím z postele. Len tak. Z lásky.
