Jozef Antala
Gruzínske extrémy
Do Gruzínska jazdím už sedem rokov. Keby sa mi tam nepáčilo, asi by som to nerobil, no za ten čas som nazbieral aj celkom slušnú zbierku cestovných failov a sklamaní. A tak som ich zotriedil do menšieho rebríčka.
Píšem o tom, čo ma zaujme - asi ako každý. Takže hlavne príhody z ciest plus nejaká tá politikaMôj web o turistike na Kaukaze Zoznam autorových rubrík: Jozef na cestách, Politika, Súkromné
Zoznam článkov blogera
Jozef Antala
Letecká stovka - pohľad z chvosta pelotónu
Minulý týždeň som prešiel Považský Inovec. Všetko šlo podľa plánu, nie je veľmi o čom písať. Zato som sa ale rozhodol konečne dať na papier spomienky z doby, keď som sem zavítal po prvý krát. Pretože vtedy to také idylické nebolo
Jozef Antala
Gruzínska kuchyňa od A do Ž
Gruzínci sú nerozlučne spätí s jedlom. Teda, keď to teraz po sebe čítam, tak to vlastne platí pre každého od Talianov po Eskimákov, no napriek tomu nemožno poprieť, že jedlo má v gruzínskej kultúre veľmi dôležitú úlohu.
Jozef Antala
Veľké problémy v malom Gruzínsku 2
“Ak mám byť úprimná, tá ruka nevyzerá dobre, vraví ustarostene Peťa, zatiaľ čo našim posledným obväzom prekrýva dlhú tržnú ranu na Rišovom predlaktí.
Jozef Antala
Veľké problémy v malom Gruzínsku
“Milí moji, a kone by ste si nechceli prenajať?”, pýta sa Irma, miestna sprievodkyňa, počas servírovania našej večere. “Až po Parsmu aj tak musíte šľapať po prašnej ceste, to nie je bohvieaká turistika”.
Jozef Antala
Na skale a pod skalou - potulky po Náhornom Karabachu
August 2014, tretí deň v Náhornom Karabachu. Povolenie na návštevu Karvacharu sme nedostali, na hranici sa znova strieľa. Z rovnakého dôvodu si tiež odpúšťame návštevu ruín Agdamu a sadáme na maršrutku do Shushi.
Jozef Antala
Čiatura - chátrajúci pomník industrializmu
Tlačím sa v maršrutke a sledujem “zábavný program” v telke o rozmeroch 15 x 20cm. Aj by som pozeral von oknom, no cez zapršané sklo nevidno nič. Inokedy by mi takéto počasie vadilo, no k miestu, na ktoré mierime, sa hodí dokonale.
Jozef Antala
Ako som si na Kaukaze liečil reumu
Ležím v spacáku a nie je mi dobre. Som hladný, smädný, vyčerpaný, doškriabaný, dopŕhlený a poleptaný. Moja psyché na tom nie je o nič lepšie, po rozume mi chodí hlavne záhada Blair Witch či incident v Djatlovovom priesmyku. Napriek únave neviem zaspať, celé telo ma nehorázne páli. A tak si v duchu rekapitulujem uplynulý deň a rozmýšľam, kde sme spravili chybu.
Jozef Antala
Gruzínsko - cesta do kraja bez ciest
Milujem rána pod Kazbegom. Doma s budíkom vždy bojujem, no tu už pri prvom zapípaní vyskakujem z postele a utekám k oknu. Máme šťastie, na oblohe ani mráčika. Dolina je ešte utopená v tieni, no kdesi za hradbou hôr už vyšlo slnko a zalieva vrchol hory svojimi lúčmi. Nezabudnuteľný pohľad - takto by som dokázal presedieť celý deň.
Jozef Antala
Politika Obchod s ľudskými orgánmi - zbraň najťažšieho kalibru v informačnej vojne o Ukrajinu
Toto sa nebude ľahko písať, to vidím už teraz - téma je mimoriadne citlivá. Ešte počas hľadania podkladov som si viackrát vravel, že prečo zrovna toto, prečo nepíšem o niečom príjemnejšom. Množstvo dezinformácií v tejto oblasti ale dosiahla takú mieru, že by snáď nebolo na škodu zhrnúť to všetko v jednom článku.
Jozef Antala
Gruzínsko, Svaneti - prechod Zagarským priesmykom
V noci sme sa vyspali výborne, len raz nás pobudila streľba. Nebolo sa však čoho báť, Svaneti už dávno (rozumej - 10 rokov) nie je tým obávaným útočiskom banditov a kriminálnikov. Do Mestie, srdca regiónu, vedie nová cesta a rýchlo tu rastú hotely, zjazdovky a ceny. My stanujeme kúsok za Ushguli, najvyššie položenou dedinou v Európe. Sem ešte nová cesta nevedie a dúfam, že tak skoro ani viesť nebude. Dedinka je zatiaľ turistická tak akurát. Je tu pár guesthousov, 2 krčmy, malé múzeum, viac ani netreba - väčšina turistov sem jazdí len na otočku z Mestie, pozrieť starobylé veže a pokochať sa výhľadom na hory.
